V labyrinte

17. března 2017 v 22:32 | Surka |  Zamyslenia a slová do vetra
" Nemáme špinavé životy, máme špinavé mysle. "




Nemáme čas. Nemáme podporu. Nemáme silu.
Chceli by sme pokračovanie. Pokračovať v žití. V závoji noci. Zahľadení do seba, otvorení svetu, stratili sme vlastné kroky a kľúč od našej mysle.
Nemáme žitie, ušité z našich duší...
Chcela som mať v rukách šnúrky od vlastného ja, aby som sebou hýbala. Lenže zrazu som zistila, že nemám dlane.
Chceli by sme sa váľať v hebkosti, v jemnosti dotýkať, vo vôni milovať. Túžime zahľadieť sa do vnútra bezduchej tváre, ktorú vidíme v zrkadle.
Nemáme podporu, žiadne barle v živote. Musíme použiť vlastné nohy na záchranu. Chytajme ľudí za ruku, aby bežali s nami. A čím viac nás bude zachránených, tým viac svetla v srdci.
Som hrdinka vlastnej rozprávky a popri tom zlo, proti ktorému bojuje. Som opak seba samej.
Tak bodaj by sme sa nemotali v kruhoch, keď Zem je guľatá. Motáme sa v labyrinte, ktorého steny si staviame sami spomienkami, myšlienkami, problémy a starosťami. A zatiaľ čo cestou ku koncu kráčame vedľa milovaného, pri druhom boku kráča naša minulosť. A nikdy sa nepustí... Zradná a klamná, vytvára pochybnosti a strach.

A sny, v ktorých sa umiera, sú tie najpravdivejšie. Pretože každou sekundou sme bližšie ku koncu.
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama