Before me - 22.

27. srpna 2016 v 23:06 | Surka |  Before me
(Obrázok od Ranmaru :33)

(Znova meškám, prepáčte, o deň neskôr :/ A táto časť je blbá, moja múza je celé prázdniny niekde v pr*eli, s prepáčením. Vážne mi to odpustite, snáď sa to zlepší... Táto časť je úplne o ničom, nepáči s ami a keby bol čas, tak ju prerobím, ale ten nie je, takže neprerobím, bohužiaľ :( Tak aspoň niekto si to užite, prosím.)

Slová: 1 116



Nadýchol som sa poriadne a v hlave som si ešte narýchlo prebral, čo mu chcem vlastne povedať. V srdci som sa nad ním cítil nadradený, keď som na neho hľadel. Jeho gaštanovo-hnedé oči na mňa upierali pozornosť a tak som si odkašľal a začal som rozprávať.
"Pán..." tu som sa zasekol a zahľadel som sa na neho. Nadvihol jedno obočie a zasmial sa takým divným roztomilým smiechom. Prečo je tento tu veliteľom? Nesedí mi tu. Nie do týchto priestorov, nie v tejto uniforme, nie v tejto pozícii.
"Park," povedal nakoniec a znova sa tváril seriózne, čo bolo už naozaj zvláštne. Nie že by bolo čudné, že sa odrazu jeho výraz zmenil, ale to, že tento tu chlapec (či muž), čo tu sedí, by mal ešte behať po vonku za dievčatami (alebo chlapcami), skúšať fajčiť (môžete si sami vymyslieť čo fajčiť >:D) a piť alebo sa učiť. Nie sedieť predo mnou, rozkazovať asi o trikrát starším mužom, pobehovať tu vo veliteľskom oblečení a rozhodovať o smrti a živote.
Síce môže byť podobne starý ako ja, ale takéto veci ja nerobím, takže by som očakával, že ani on nebude. A to, že som tu ja... to už je na to iný dôvod.
"Tak ak mi dovolíte, začnem odznova," preniesol som a usmial som sa, aby tá hustá atmosféra okolo trochu opadla. Neopadla, nevadí. Iba príkývol.
"Pán .. Park. Chcel by som si niečo vyjasniť..." nezačal som práve najlepšie. Videl som, že jeho tvár sa o trochu zmenila, keď jemne nadvihol obočie a trochu naklonil hlavu. Čakal. Čakal, kedy budem pokračovať.
" ... Teda to, že... Takto.. Chcem vám povedať, že by ste tak priveľmi nemali veriť JungMin, aj keď ju možno poznáte dlhšie než ja," preniesol som iba a on sa iba rozosmial.
"A to prečo?" opýtal sa ma, naklonil sa dopredu a valil na mňa jeho tmavé úzke oči, akoby mi chcel vidieť až do hlavy a všetko mi z nej vymazať. Trochu som sa začervenal a pretočil som očami tak, aby som videl do tmavého rohu za ním. Pohľadom som sa ale o chvíľu znova vrátil k nemu, aby som si tak ľahko nepriznal, že má nado mnou navrch.
"Viem, že nie je dobrý človek. Síce neviem, ako sa tu dostala a hlavne nechápem, ako sa tu dostala ešte pred nami, ale viem, že bola ešte v meste, keď sme my odišli," vysvetlil som mu a mal som chuť placnuť sa do čela. Načo som to s ním začal riešiť?
Otvoril ústa, že mi na to niečo povie, ale to som už začal znova rozprávať a on pery silno pritlačil k sebe.
"Dobre, prosím, zabudnime na to. Len som vás chcel upozorniť a povedať, že sa mi veľmi nepáči jej vystupovanie."
Prikývol. "Vieš, takéto veci sa nezabúdajú. Ale budem si dávať ešte väčší pozor, než doteraz, aj keď neviem, prečo by som ti mal veriť. Ale to už je druhé... Poznám Jungmin asi tri roky, ešte mi v živote nič zlé neurobila, ale to sa môže zmeniť, viem. Takže ďakujem a..." rozprával a ja som iba prikývol a zahľadel som sa do zeme, keď som mu ešte skočil do reči, kým dopovedal.
"A ak to bude možné, chcem pre tých troch, aby sa za ten čas, čo tu budeme, dali dohromady... A ešte prosím obzvlášť starostlivosť pre Kookieho," dodal som a vstal. On vstal tiež a naoko sa usmial. Mal by sa viac usmievať, viac mu to pristane... Ale nemôže sa rovnať v kráse Jungkookovi, to som si istý.
"Fajn, na Kooka budeme dávať veľký pozor," prikývol s profesionálne hraným bezcitným výrazom a tónom. Keď som na neho tak hľadel, vlastne mi ani neprišiel taký nesympatický a určite je vo svojom vnútri ešte stále chlapec, ktorý by si chcel trochu oddýchnuť... Alebo sa mýlim?
"Fajn, poďme, čakajú nás," rozkázal a pevne ma chytil za rameno, aby mi ukázal, že sa len tak pre nič za nič nestal veliteľom a že má silu. Tú ja, bohužiaľ, veľmi nemám. Veľa som jej nepobral, dokonca ani keď mám nabúchaného otca. Jeho silu som si už za život vyskúšal mnohokrát a byť tak silný by bolo celkom prospešné.
Iba som mlčky prikývol. Cítil som sa divne, keď mi držal ruku stále na ramene. Otočil som k nemu pohľad, ale on mi ho nedaroval späť a pozeral iba dopredu, kým sme nevyšli z miestnosti. Znova sme sa ocitli von a on ma začal smerovať tadiaľ, kde sa mali nachádzať naše izby, alebo cely, v ktorých budeme do dňa D spať.
Všetko som si obzeral. Nebol som tým, čo som tam videl, vôbec fascinovaný. Nepáčilo sa mi to. Budovy boli nudné, kockaté a šedé. Ľudia chodili v bielom, tvárili sa necitlivo a seriózne a ktokoľvek na mňa pozrel mal v očiach opovrhovanie. Nie že by som sa tam cítil ako úplný cudzinec, ale bol som ním.
Sám som bol ten, čo sa uzatváral do seba a neukazoval pocity, ale nie vždy. Hlavne nie pri Taehyungovi. Dnes je to už inač, sám neviem prečo. Možno mal na mňa vplyv Jungkook, kto vie.
Otočil som hlavu k Parkovi Jiminovi, ktorý sa jemne usmieval. Našpúlil som pery a pozrel som pred seba. Jediné, čo sa mi páčilo, boli stromy. Stromy som videl kdekoľvek. Trochu to tam tou sviežou a tmavou zelenou oživovali. Tretí veliteľ zakašľal a zabočil doprava a ja za ním.
Došli sme k bielym dverám, ktoré sa hneď pootvorili a vošli sme do divnej prázdnej chodby, pri ktorej boli po stranách umiestnené viacero dverí. On vedel presne do ktorých vojsť.
Ako sa dvere otvorili, pred nami sa objavila malá izba, veľmi stroho založená. Na kraji pri malom okienku sa nachádzala dvojposchodová posteľ, pri nej malý stôl a stolička, kreslo, dve skrinky a v rohu miestnosti bola kamera.
Na hornej posteli sedel Jungkook v tureckom sede a niečo si pospevoval. Keď sme vošli, ihneď stíchol a prisunul sa až k stene. Znova sa mi zdal ako ten Kookie, ktorého som našiel pri lampe. Povzbudzujúco som sa na neho usmial, ale keď si všimol veliteľovu ruku na mojom ramene, našpúlil dolnú peru a odvrátil odo mňa pohľad na Parka Jimina.
"Fajn, chlapci, tamten roh," začal a ukázal do ľavého rohu, "Tam kamera nezaberá, takže tam sa pokojne prezlečiete. Postele si rozdeľte ako chcete... Upozorňujem, že aj keď je okienko nechránené, zvonku je neviditeľný úzky elektrický pásik, ktorý vám spôsobí dosť veľkú bolesť, aks a ho dotknete a budete mať modrinu. Od toho pásika sa k nám do počítača dostane hlásenie, že chcete zdrhnúť.. Vedzte, že sa vám to nepodarí..." dorozprával a keď dal zo mňa dole svoju ruku, ešte nadvihol palec a potom si založil ruky za chrbtom.

"Fajn, za chvíľu zas prídem, len musím.. niečo skontrolovať," dodal a zmizol za dverami. Bolo to divné.
 


Komentáře

1 Matson2 Matson2 | Web | 27. srpna 2016 v 23:16 | Reagovat

Pěkně napsané  :)

2 Surka Surka | 27. srpna 2016 v 23:48 | Reagovat

[1]: Oh, oh, veľmi pekne ďakujem, naozaj. :)) Ja s týmto vôbec nie som spokojná, oh :/

3 Karis Karis | E-mail | Web | 28. srpna 2016 v 0:37 | Reagovat

Ahhh, to bylo dokonalý! Nechápu, jak s tím nemůžeš být spokojená!!:3
Bylo to sladký. Ale ten Jimin... Ten mi tam nějak nesedí, no :DDD bojím se, co chystají.
Snad to nebude nic zlého ^^:D protože jinak tě budu bombardovat do konce tvého života!!! :DD
SATANSOO SI TE NAJDE. :D
A jsem strašně ráda, že jsou kluci spolu na pokoji :33 fakt, jen škoda těch kamer :DD ale snad si jich nebudou všímat a Jimin nad nimi nebude moc masturbovat, aby mu ta ruka neupadla, lol :DDD
Těším se na další díl ❤

4 Surka Surka | 28. srpna 2016 v 11:21 | Reagovat

[3]: Oh, vážne, tak mne sa naozaj veľmi nepáči, ale naozaj Ti ďakujem ^w^ Potešilo ma to :)
No, uvidím, ja to s tým Jiminom ešte nejak ututlám a zamotám >:D a risknem to so Satansoom, bola by som rada, keby ma zavraždil práve on :D ^^
Nom, chcela som najskôr že by boli v izbe Yoongi a Tae a na druhej Kookie a Hoseok, ale tak nejak z toho opadlo. Samozrejme kvôli tomu, že tam chcem nazbierať nejaké tie YoonKook momentíky >:D No nič, Ďakujem ti :3

5 Linnie Linnie | Web | 28. srpna 2016 v 18:15 | Reagovat

Nechápu že se ti to nelíbí. Je to boží!! Nevím proč Jimin mi tam prostě nesedí.(asi tak stejně jako Yoongimu)
Těším se na další dílek^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama