Before me - 21.

5. srpna 2016 v 23:59 | Surka |  Before me
(Obrázok od Ranmaru :33)

(Ahoj všetci, tak som tu konečne. Ja sa vám neskutočne hlboko ospravedlňujem, že s tým meškám týždeň, ale... ale nemám vymyslenú výhovorku, štve ma to >.> Naozaj ma to ale mrzí, som proste hrozná a mizerná, oh :( Tak snáď sa aspoň niekto tešil na tento diel... a ďakujem za všetkých, ktorí to čítajú. Užite si to, prosím C:)

Slová: 1 009



Za ten čas v hlavnom meste (z pohľadu 3. osoby)

"Povedz nám, čo vieš a podľa toho sa rozhodneme, čo stebou," ozval sa hrubý hlas z vypočúvacej miestnosti. Pre čiernovlasú malú ženu so zničenou tvárou a krvou podliatymi očami to neboli žiadne utešujúce slová. Pretože podľa toho, ako sama usúdila, vedela toho celkom dosť a to.. by sa im proste nepáčilo. Mlčala.

Hnedovlasý muž, vekom okolo štyriciatky, päsťou udrel do stola, až sa zatriasol. Žena sebou ani nehla, iba bezvýznamne hľadela na muža pred sebou. Vedel, že takto to nepôjde. Bol si istý, že pomôže prudšie presviedčanie. A ak ani to, nič okrem mučenia neostáva.

Muž sa dlaňami oprel o stôl a naklonil sa k žene pred ním, až dokým ich tváre nedelilo pár centimetrov. Žena sa stále nepohla, iba nenápadne žmurkla a to toho muža rozpálilo ešte viac.

"Vieš, mohli sme ťa už dávno zabiť, MinSun, ale vyššie boli tak milí, že mi to zakázali, kým neodblokuješ ten hlavný počítač a nenastavíš ho na normálny režim. Vieš, ľudia bývajú dosť často krutí skôr na príbuzných, než na väzňov..." skôr, než dokončil celý svoj monológ, žena sa prudko postavila zo stoličky a natiahla sa k nemu cez stôl, až ho o kúsok posunula s vrzgotom dopredu. Zavrčala.


Vyzerala desivo, keď jej tmavé vlhké vlasy padali do krvou podliatych očí, ktoré sa mihali sem a tam v pravidelných rytmoch. Žena bola hrozne chudá.


"Ak vôbec Taeho nájdeš, neskrivíš mu ani vlások, rozumieš?! Ani.. sa.. ho.. NEDOTKNEŠ!" posledné slovo zvýraznila tak veľmi, že by niekomu mohol prejsť mráz po chrbte. Muž sa ale ani nehol. Na tvári sa mu vyčaril malý posmešný úsmev a mykol hlavou smerom k žene.

"Nemysli si, že ťa poslúchnem. Nie som tvoje decko, aby si mi mala hovoriť, čo musím robiť. Pracujem pre vládu, nie pre ženu, ktorá dala prednosť dieťaťu."

Na žene nebolo poznať, že sa jej to dotklo. Cez vlasy hľadela na muža pred sebou a potom sa pomaly vrátila na svoje miesto sadnúť si.


"Vieš, GyungTae, tvoj syn mi raz povedal, že ak všetci skončíme na kolenách pred vládou, život nebude životom. Ako tak na teba pozerám, mal pravdu.. Veď ty už ani nežiješ." Povedala žena ľahostajne a oprela sa o operadlo stoličky za sebou. Hľadela na muža a slabo sa usmievala. Pokračovala: "GyungTae, tvoj syn je vážne šikovný chlapec, čudujem sa, že už nešiel za tebou. Oh, áno, nie že je len šikovný, ale je aj múdry, a to, Bohužiaľ, nemohol zdediť po tebe."


Zatvárila sa veľmi ľútostivo, akoby ju to malo rozplakať. Muž obišiel stôl dvoma veľkými krokmi a vzal ženu pod krk a vydvihol ju tak prudko, až prevrátili stoličku.

"Chcel som ťa zabiť už hneď, ako ťa sem doviezli, ale vďaka vláde si ešte tu, takže.. buď budeš spolupracovať ako máš, alebo poviem tým vyššie, aby ťa zabili a nájdeme si nového hackera." Zavrčal žene do tváre. Tá sa len zasmiala a sliny z jej jazyka dopadli na mužovu tvár.


"O tomto som hovorila. Drahý môj, Taehyung je tak skvelý chlapec, že by sa nikdy nenechal nahovoriť, aby sa k vám pridal, pretože vie, aká je vláda a akí ste vy všetci. Takže aj keby ste ma zabili, ty sám s tým nič nezmeníš na Taeho premýšľaní. Viem, že radšej by žil na ulici, než s tebou," odpovedala žena pomedzi nádychy, ako sa jej ťažko dýchalo, keď ju muž držal pod krkom. Pohol sa a udrel ňou do steny, až musela zakašľať a privrieť oči. Cítila na svojej tvári jeho svieži dych, ktorý si udržiaval aj pri takýchto situáciách.


"Neser ma, ženská, lebo ťa vážne odstrelím! ..." zasyčal muž a pustil ju. Žena sa zviezla na zem, stále sa usmievajúc. Držala sa za krk, zatiaľ čo muž bol k nej otočený chrbtom. O malú chvíľu sa k nej znova otočil a jeho hnedé vlasy mu spadli do očí. Neriešil to.

"Myslím, že na dnes sme skončili," prehlásil a vybral s ak dverám.

"My nikdy neskončíme... GyungTae," povedala mu na to žena a keď sa k nej otočil, venovala mu veľavýznamný pohľad, nad ktorým si len odfrkol. Otočil od nej hlavu a ako sa dvere otvorili, objavil sa v nich vojak, oblečený do bieleho vojenského odevu. Muž mu niečo povedal a zmizol za rohom.

Vojak si z opaska odopol putá a pobral sa k žene, ktorá sa poslušne postavila a nastavila ruky, aby jej mohol putá nasadiť. Celý čas sa len slabo usmievala.

"Poďme!" rozkázal vojak a štuchol do nej, čo ju donútilo pohnúť sa von z miestnosti. Kým vojak zamkol, žena sa ešte obzrela k miestnosti a zamyslela sa nad tým, koľkokrát tam ešte vstúpi, kým sa niečo nepohne ďalej. Vojak ju vzal cez svetlobéžovú modrenú chodbu k schodisku, kde stlačil gombík. Chvíľu čakali. Žena si zatiaľ stihla poobzerať všetko naokolo. Všimla si malé okienko nad schodiskom. A taktiež si všimla, že jedny dvere sú stále zatvorené a nikto do nich nevstupuje a ani z nich nevychádza.


Vtom ju muž strčil do malého výťahu a stúpol si vedľa nej. Zbraň, ktorú držal v rukách, si prehodil na druhé plece a stlačil tlačidlo na dvadsiate ôsme poschodie. Presun hore netrval ani tak dlho, ako by sa zdalo.


Keď na hornom poschodí vystúpili, muž vzal ženu za putá a ťahal ju za sebou. Mala sklopenú hlavu, zatiaľ čo on kráčal rovno a vzpriamene, čo preukazovalo postavenie a ich aktuálny pocit. Síce, žena vo svojom vnútri cítila akúsi výhru. Pocit víťazstva nad svojím bývalým partnerom a otcom jej jediného syna.


Keď prišli na koniec chodby, boli tam jedny dvere iné, než ostatné. Boli zo železa a príliš chladili. Muž vytiahol kartičku, otvoril ich a žena poslušne vošla dnu. Dvere sa za ňou za malú chvíľu zatvorili tak rýchlo, akoby ani nikdy neboli otvorené. Vzdychla si a v bielej miestnosti pozrela iba na misku ovocia. Nemala chuť jesť a tak sa iba posadila do rohu miestnosti a pozrela s avon malým zamrežovaným okienkom.



"Veď ten tvoj syn a Yoongi ti ešte ukážu, akí dokážu byť ... Ja ich poznám," zašepkala sama pre seba, "Viem akí sú. Len aby ťa nezničil tvoj vlastný syn. To sa len uvidí."
 


Komentáře

1 Karis Karis | E-mail | Web | 6. srpna 2016 v 12:03 | Reagovat

Whaaaaaat. Taeho táta?! Děkuji za krásný šok hned po ránu.
Teď jsem ještě víc v prdeli, lol xD
Ne fakt. Co to...? Ehhhh. Jsem zmatená a chce se mi brečet xD
Ahhh pardon, má chyba. Já se teď vzbudila:D tak jsem mimo xD
Taky... Holka ty si umíš vybrat čas na vydání. Zrovna, když odejdu do postele!!:D
Moc se těším na další díl, protože mě zajímá, jak to všechno dopadne a DOUFÁM, ŽE TO BUDE HAPPYEND, OKAY? jinak nebudeme kamarádky :"DDD just kidding:D

2 Narbie Narbie | Web | 9. srpna 2016 v 15:05 | Reagovat

Ty máš týden zpoždění, vidíš a já to čtu stejně až teď a ještě k tomu komentuji až za půl dne z důvodu, že tablet se mnou nechce spolupracovat a nějak to nestíhá. Ah.
Štěstí, že je Taeho máma živa. No, ale uvidíme, jak to vše dopadne. Po tomto dílu jsem si utvořila nějakou myšlenku, která mi říká, že by to takhle mohlo být, tak jsem zvědavá, zda je mé mínění správné. :)
Těším se na další díl!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama