OMGT

27. července 2016 v 20:08 | Surka |  Beast

Beast | Yoseob x Junhyung | 2 929 slov
18+ (vieme, že to nikto nedodrží :D)

Venovanie: For Kaník x3


"Mami, idem von s Junhyungom," zakričal som do kuchyne a pomalým krokom som sa presunul k svojim topánkam v chodbe. Kým som si stihol obuť čo i len jednu, z kuchyne sa prirútila mama s utierkou a netvárila sa veľmi nadšene.
"Ale Seob, prečo zas s ním? Veď už som ti hovorila, že by si s ním nemal chodiť von. Nepáči sa mi." Povedala starostlivým, ale nervóznym hlasom a oprela sa o kraj dverí. Na chvíľu som stopol svoje zaväzovanie šnúrok a dvihol som k nej pohľad.
"Vážne, mami? Zas s tým začínaš?" prehodil som a nazul som si druhú topánku. Postavil som sa a ešte som sa vrátil do obývačky po mobil, ktorý som si hodil do vrecka z mikiny a prešiel som okolo mamy. Zdalo sa, akoby zabudla, že v kuchyni niečo varí.

"Ale Seobie. Chcem len, aby si sa bavil so správnymi ľuďmi," objasnila mi, ale tieto slová som od nej počul hádam už tisíckrát a ani raz sa nestalo, že by mala pravdu.

Junhyung je milý, šikovný a správny chlapec a keby to matke nevadilo, už dávno by vedela, že nie sme len kamaráti. A to už vážne dlho. Mama ma od neho nedostane takýmito rečami.

"Mami, stokrát som to hovoril a budem to opakovať, dokým to nepochopíš. Junhyung je normálny, slušný a milý a ak ti tieto veci na mojich kamarátoch vadia, tak potom neviem, čo očakávaš," odpovedal som jej pokojne. Zvykol som si, takže som sa na ňu za také slová už dávno prestal hnevať. Mama ho ešte za ten čas, čo Junhyunga poznám, nestihla spoznať ani trochu a ani sa o to nesnažila. Moja mama rada posudzuje podľa prvého dojmu a drží sa ho. Ako malý som kvôli tomu prichádzal o kamarátov, dnes to tak ale nebude.

Chytil som kľučku od dverí, ktoré som otvoril. Mama podišla ku mne zozadu a chytila ma za rameno. "Síce nie som spokojná, že ideš, ale nemôžem ti zakazovať. Ale dávaj si pozor," povedala mi a tak som iba prikývol, usmial som sa a vyšiel som von.

Hneď ma oslepilo slnko, ktoré síce svietilo poriadne, ale nezohrievalo a tak som iba v duchu pochválil sám seba, že som odhadol situáciu a vzal som si mikinu. Do uší som si vložil slúchadlá a pustil som si do nich The 1975, pričom som si potichu pospevoval.

Väčšinou, keď ideme s Junhyungom od môjho domu, keď príde po mňa, tak nám cesta trvá približne pol hodinu. Ja som cestu medzi mojim a jeho domom zvládol za štrnásť minút, čo je môj rekord.

Keď som pred očami zbadal šedú bytovku, kde Junhyung býva, hudbu som vypol a mobil so slúchadlami som si odložil naspäť do vrecka. Pri ich vchode som zastavil a zazvonil som na ich zvonček. Chvíľu bolo ticho, no potom sa ozvalo zachrapčanie a započul som jeho tichý zaspatý hlas.

"Áno?" pýtal sa a ja som sa musel pousmiať.

"Tu poštár, doniesol som vám predvolanie ku gynekológovi," zahučal som do zvončeka, z ktorého sa ozvalo slabé uchechtnutie.

"Seobie, ty trdlo. Počkaj ma dole," povedal mi a znova sa ozvalo zapraskanie a opäť všetko stíchlo. Netrpezlivo som sa postavil pred bytovku, zastrčil som si ruky do vreciek a podupkával som si nohou, zatiaľ čo som sa poobzeral okolo. Nikde nebolo ani nohy. Ich ulica bola vždy hlučná, aj keď bola dosť zdevastovaná a stará.

Po chvíli som započul šťuknutie dverí, ale neobrátil som sa, pretože som chcel, aby si myslel, že som si ho nevšimol. Čakal som, že ma vystraší, ale to sa nestalo. Zozadu ma iba objali dve teplé ruky a na bruchu sa spojili.
Otočil som hlavu doprava a naširoko som sa usmial.

"Ide sa, ty krutý vládca, máme pred sebou dobitie mesta," vykríkol som a keď som sa vytrhol z jeho objatia, so smiechom som sa rozutekal po chodníku smerom viac do mesta. So smiechom ma nasledoval, zatiaľ čo na celú ulicu kričal, že ma chytí a obaja sme vedeli, že to je pravda.

Keď sme sa dostali preč z jeho ulice a tam nasledovali ďalšie ulice plné ľudí, zastavil som, ale skoro som nevládal dýchať. Hneď za pätami mi zastavil on a oprel sa rukami o kolená.
"Dnes si mi vydržal vážne dlho utekať," posťažoval sa a naširoko sa usmial. Dvihol som k nemu pohľad a úsmev som mu oplatil.

"Snažil som sa," vysvetlil som dôvod dnešnej mojej výhry a vzal som ho za ruku, aby sme obaja mohli prebehnúť cez prechod. Takto sa začínajú všetky naše vychádzky, stretnutia a všetko.

Hneď, ako sme prešli cez cestu, ma Junhyung pozval do kaviarne, kde nás už poznajú veľmi dobre. Objednali sme si zelený čaj, obaja ho milujeme a tak sme nikdy nevyčítali jeden druhému, prečo pije práve to niečo. Rozprávali sme sa. Stretávame sa len raz za týždeň, čo je dosť málo, keďže mi zvyšok týždňa vždy chýba. Ale ten jeden deň, čo spolu trávime, stojí za to, aj keby sme mali len presedieť na lavičke.

Tá pani, čo nás stále obsluhuje, je dokonca jediný človek, ktorý vie o našom vzťahu, aj keď si myslím, že mnohí si to už mohli domyslieť. S Junhyungom tam chodíme už dva roky vkuse, to je tretina toho, čo sa poznáme.
Junhyung mi rozprával, že u nich na škole teraz vypukla nejaká petícia proti jednému učiteľovi, ktorý aj Junhyungovi narobil kopu problémov. On ale petíciu nepodpísal, lebo vedel, že keď toho učiteľa prepustia, tak dostane už len horšiu prácu a to Junhyung nechcel. Ani pre človeka, ktorý ho nemal rád.

Potom mi povedal, že jeho matka znova utratila všetky jeho úspory, ktoré si zarobil na brigádach a že teraz sa od včera neukázala doma a vôbec nevie kde je. Toto som Junhyungovi nezávidel, ľutoval som ho a keby matka nebola proti, vzal by som ho bývať k nám, lebo žije v zlých podmienkach s tou svojou havraňou matkou.

Ako na neho pozerám, vždy je iba veľmi málo jedla. Navrhol som mu, že sa odhlásim z hodín spevu a budem kašľať na poobedné doučovania a že mu budem chodiť variť, ale on odmietal stále, keď som mu to navrhol.
Povedal mi, že mu k šťastiu stačím ja. A ja som sa vždy nechal ovplyvniť. A taktiež je zvláštne, že aj keď nemá veľa peňazí, každý týždeň ma v ten jeden deň pozve na čaj, aj keď ho nakoniec presvedčím, že zaplatím za seba a niekedy za nás oboch.

Ja som mu zas hovoril, že sa v škole nič nezmenilo. Učitelia sú stále rovnakí, nič sa nedeje. Povedal som mu iba, že mamka ma zas presviedčala, aby som sa s ním prestal baviť, ale odmietol som. Videl som ten úsmev, čo sa mu rozlial po tvári. Milujem to, keď to urobí... Keď sa usmeje.

Keď sme tam trčali už dve hodiny a zaplatil som, vypadli sme odtiaľ bez náznaku toho, že by ktokoľvek vedel, že sme tam boli. Okrem tej servírky, čo nás obsluhovala.

Keď sme kráčali cez ulicu, Junhyung mi prehodil ruku cez plecia. Kráčali sme potichu.
"Hyungie?" ozval som sa zrazu a to, čo mi napadlo, mi napadlo už toľkokrát, ale vždy som sa bál povedať mu to. Tváre mi horeli. Dokonca som cítil, akoby mi horeli aj vlasy. Junhyung ku mne otočil hlavu a pousmial sa.

"Seobie?" Nadvihol obočie a ja som k nemu dvihol hlavu, ale pohľadom som uhol za jeho rameno.

"Tak čo je?" opýtal sa jemne s náznakom smiechu v hlase. Pohladil ma po vlasoch. Zakusol som si do pery. Musel som vyzerať naozaj komicky.

"Alebo nič, poviem ti to u teba doma," odpovedal som mu zahanbene a viac som sa k nemu pritlačil. Iba prikývol a postupne sme sa dostali až k jeho bytovke. Celú cestu som sa nehorázne červenal a on sa iba škeril.

Keď mi otvoril dvere, vďačne som na neho kývol hlavou a pobral som sa hore schodmi. Býval na treťom poschodí. Niekde na prvom ma zrazu chytil za boky a jemne nimi prešiel dohora, čím vydvihol moje tričko a odhalil moje boky. Vyvalil som oči a otočil som sa k nemu. Ihneď ma prišpendlil k stene a zatiaľ čo jednu ruku držal opretú o stenu nad mojou hlavou, druhou mi zablúdil pod tričko a prisal sa na moje pery. Ako vedel, že som myslel presne toto?

Na bozk som mu hneď začal odpovedať a ruky som si prehodil cez jeho plecia. Cítil som z jeho jazyka zelený čaj. Pritlačil sa ku mne, čím ma donútil viac sa natisnúť na stenu za mnou. Naše rozkroky sa o seba obtreli a ja som mu vydýchol do úst. Moje tváre už upadali od horúčavy a v momentík, keď sa tou teplou rukou dostal k môjmu zadku, som mu skoro ovisol v náručí a pocítil som v sebe silné vzrušenie.

Chcel som sa aj ja dotknúť jeho tela a tak som obe ruky z jeho pliec presunul pod jeho tričko na jeho hruď a pocítil som tlkot jeho besniaceho srdca. Tĺklo rovnako rýchlo ako to moje. Blažene som na neho pozrel a olizol som si spodnú peru, čo ho prinútilo znova vziať moje vlhké pery do tých jeho.

Obe ruky počas bozku presunul na zadnú časť mojich stehien a nadvihol si ma, čo som hneď využil a obmotal som svoje nohy okolo jeho pása. Začal so mnou postupovať hore. Niesol ma, akoby som vôbec nič nevážil, alebo akoby mal nadľudskú silu. Postupne som tomu vôbec nevenoval pozornosť, pretože jeho pery boli tak neskutočne lahodné, až som mal pocit, že už ho nikdy neprestanem bozkávať.

Kým Junhyung vyšiel so mnou na rukách k dverám jeho bytu, v nohaviciach som pocítil neuveriteľný tlak a on si to hneď všimol, keď som mal svoj rozkrok pritisnutý na tom jeho. A u neho sa dialo to isté. Mal som pocit, že mi vybuchne hlava z toho, ako veľmi som horel.

Prišlo to tak rýchlo. Tá túžba, aby ma mal hneď. Hneď tu a teraz. Dovoľoval som mu, aby si robil čokoľvek a iba som spolupracoval.
Kým sa venoval bozkávaniu môjho krku a otváraniu dverí, jemne som mu vzdychal do vlasov a vdychoval jeho sladkú vôňu. Vzrušoval ma. Mal som privreté oči, ale na malú chvíľu som ich otvoril a dolu na medziposchodí som zbadal stáť malého blonďavého chlapca, ktorý na nás hľadel s vyplašenými očami.

Výsmešne som roztvoril obe oči a pomaly som si priložil prst k ústam, aby som mu naznačil, nech je potichu. Iba slabo prikývol a v ten moment sa dvere do Junhyungovho bytu otvorili, do ktorého sme sa ponorili a ja som následne iba hľadel na vydeseného chlapca, ktorý mizol za zatvárajúcimi sa dverami.

Ihneď som na toho chlapca zabudol, keď si ma Junhyung oprel o stenu a jednou rukou zo mňa začal sťahovať mikinu. Vo vrecku mi zazvonil mobil. Kašlal som na to. Aj tak mi vypadol z vrecka na zem a kto by sa v takejto situácii nechal niečím takým zaťažovať a zohýnal sa poň?

Zvoniaci mobil nevyrušil ani Hyunga od vyzliekania.

Rukou ma chytil za moje citlivé miesto a ja som nahlas vydýchol a moje líčka horeli ako dva ohne. Presunuli sme sa do jeho izby. Vôbec sme si neuvedomili, že v obývačke spí jeho matka, ktorá sa asi za ten čas, čo sme boli preč, vrátila domov a musela sa vyspať z tej opice. Tam ma položil na posteľ a jazykom mi prešiel od krku cez moju, teraz už nahú, hruď a brucho a potom sa vrátil späť.

Užíval som si to. Bolo to moje po prvé... s ním a celkovo. Vedel som, že to bude bolieť a že ak sa dostanem domov, tak len to bude pre mňa výhra. Ale risknem to, raz to proste aj tak príde.
Nohy som mal od seba rozkročené a medzi nimi sa pohyboval Junhyung, ktorý sa po chvíli znova natiahol cezo mňa k mojim perám a zatiaľ, čo sa im venoval, rukami sa dostal ku kraju mojich nohavíc, ktoré mi začal pomaly sťahovať...

A ja nemám trenky!

Takže hneď ako sa dostal ešte ďalej v sťahovaní, moja pýcha sa uvoľnila a konečne som necítil to nepríjemné tlačenie.
Junhyujng v bozku pretrvával, ale vedel, že čakám, kým sa o mňa postará a tak keď moje nohavice hodil niekde do kúta jeho izby, rukou ma chytil za penis a uzavrel ho medzi prstami. Rukou začal pohybovať odhora dole a zas naspäť. Cítil som sa neskutočne vzrušene a musel som pod jeho dotykom vzdychať.

Keď sa odtiahol od mojich pier, daroval mi jeden usmievavý pohľad a zosunul sa nižšie. Najskôr som pocítil, ako mi po penise prešiel jazykom a vzal do úst moju špičku. Prstami som sa zachytil jeho postele a celý červený som vydýchol.
Nakoniec ma vzal do úst celého. Privrel som oči a vydýchol som jeho meno. Najskôr išiel pomaly, ale potom zrýchľoval a ja som sa cítil ako v siedmom nebi. Zarýval som prsty do jeho periny a zatínal som zuby.
Som len začiatočník, takže netrvalo dlho a musel som ho upozorniť, že už budem. Pokračoval ďalej, nedokončil ma rukou, ale ústami. Nakoniec som sa s hlasným vzdychnutím urobil do jeho úst. A on... to prehltol. Začervenal som sa, znova.
"Chutí to dobre," preniesol a ja som sa musel pousmiať.
Ležal som tam úplne nahý, zatiaľ čo on bol ešte stále oblečený. Cítil som sa odhalene a zraniteľne. Jednou rukou som si zakryl tvár, pretože som sa hanbil. Pocítil som, ako ma vzal za zápästie a odsunul mi ruku na bok.

"Ak ti nevadí, chcem na teba pozerať. A na tvoju sladkú tvár," zašepkal mi a tak som iba trasľavo prikývol. Kým bol ku mne naklonení, dvihol som ruky a začal som z neho pomaly sťahovať tričko. Dovolil mi to a keď sa mi podarilo dať ho z neho dole, hodil som ho vedľa postele.

Hľadeli sme si do očí. V tých jeho hrali plamienky, tak ako aj v tých mojich. Úplne som horel. Natiahol som ruky k jeho nohaviciam, rozopol som mu ich a aj s boxerkami som mu ich začal sťahovať. Pomohol mi a už keď bol predo mnou aj on nahý, uvidel som, aký je vzrušený.

"Vezmi si ma," zašepkal som a on sa na mňa iba pousmial.

"Dovoľuješ mi to? Nechcem ti ublížiť," povedal mi potichu a ja som len prikývol. Vydržal som pozerať do jeho očí ešte chvíľu a potom som tie svoje privrel. Pohol sa a asi sekundu sa nič nedialo, keď som zrazu pocítil jemný bozk na svojich perách a pri svojom otvore som pocítil jeho naslinený prst. Cítil som, že sa trasiem.

Keď sa dostal dnu, zasipel som do jeho pier a vydýchol. Začal vo mne tým prstom hýbať do strán. Vedel som, že sa musím uvoľniť. Keď sa mi to podarilo, pomaly pridal aj druhý prst a potom tretí a pri tom som neskutočne nahlas zavzdychal a pocítil som, že ma pália oči. Mal som ich pevne privreté, aby neunikla ani slza.

Hneď na to zo mňa vytiahol svoje prsty a veľmi jemne a pomaly si vyložil moje nohy na svoje plecia. Jednou rukou so oprel o posteľ vedľa môjho boku a druhou si so mnou preplietol prsty. Keď som pocítil jeho penis na mojom otvore, vydýchol som a ako do mňa začal vnikať, slzy a hlasné vzdychy som už neudržal.

Cítil som, ako sa mi po tvári kotúľajú slzy. Nehýbal sa, otvoril som jedno zaslzené oko.

"Bolí ťa to," zašepkal a ja som neklamal. Prikývol som, ale hneď na to som moju voľnú ruku natiahol k jeho lícu, po ktorom som ho pohladil.

"To je proste nevyhnutné," povedal som mu a on iba prikývol. Začal sa vo mne pomaly hýbať a ja som za každým jeho pohybom vzdychol. Začal zrýchľovať a cítil som, že aj on sa trochu trasie. Obaja sme vzdychali najskôr čo najtichšie, ale postupne sa to nedalo ovládnuť a naše vzdychy bolo počuť na celú izbu, takže som nepochyboval o tom, že keby bola Junhyungova matka hore, nachytala by nás... vo veľmi nepríjemnej situácii.

Junhyung si ma postupne chytil za boky a znova ma vydvihol dohora. Zachytil som sa rukami o jeho chrbát a zaryl som mu nechty do kože. Počul som, ako sykol, ale bol som tak mimo, že som tomu nevenoval pozornosť. Celý uplakaný, červený a zaslintaný, som pociťoval najkrajšie uspokojenie môjho života. Nečakal som to... O to lepšie to bolo.
Hýbal som sa hore dolu a mal som istotu, že ma nepustí.

Po chvíli mi dal znamenie, že už bude aj on a ja som prikývol. Pokračoval som ďalej.

Keď sa po chvíli urobil rovno do mňa, neuveriteľne nahlas som vydýchol a zakusol som si do pery. Junhyung zavzdychal na celú miestnosť moje meno. Cítil som, ako jeho spermie zo mňa po troche vytekajú a kvapkajú na koberec. Ostal vo mne, dokým ma pomaly nepoložil na posteľ.

Z kútikov úst mi tiekli sliny, z očí slzy a nohy a zadok som mal celé vlhké a zaprasené. Junhyung si ľahol tesne vedľa mňa a sťažka dýchal, tak ako ja. Naklonil som hlavu k nemu a s neuveriteľnou bolesťou v zadku som k nemu otočil aj celé telo a pritisol som sa k nemu so zaťatými zubami.

Mal zatvorené oči a pokojne oddychoval a tak som, ignorujúc tú bolesť v mojej dolnej časti, zatvoril oči aj ja a po malej chvíli, nebola to možno ani minúta, som spal.

A ani som si neuvedomil, že dvere na izbe boli jemne otvorené, aj keď sme ich predtým úplne zatvorili. A neuvedomil som si, že moje veci, ktoré sme predtým nechali u nich v chodbe, sú teraz položené na stoličke tesne pri dverách. A taktiež som si neuvedomil, že by som mal zavolať matke, že ostanem u Junhyunga, lebo bolo už dosť neskoro.

Ale bolo mi dobre...

Kto by riešil také "zbytočné" veci?

---
(Fajn, ľudia, toto je môj prvý smut tu a vážne sa za neho hanbím, je na riť, úplne. Prepáč Kaník, ale ešte v tom nie som veľmi dobrá.. ale snáď nabudúce to bude ešte lepšie o niečo ^^" Dúfam, že si to aspoň niekto užil, lebo Surke sa tento pár vážne zapáčil ;3 :D )
 


Komentáře

1 Kana Kana | E-mail | 27. července 2016 v 21:43 | Reagovat

To je mega!!! :DDDD Kamsagamida :3 <3

2 Surka Surka | 27. července 2016 v 21:49 | Reagovat

[1]: To nič, Kaniak, to ty za to môžeš :D

3 Narbie Narbie | Web | 2. srpna 2016 v 20:29 | Reagovat

Za 14 dní mi je 18, mi snad promineš, že jsem tuhle povídku přečetla, že ano? *culí se*
Každopádně netuším, proč tvrdíš, že ten smut není dobrý. Mě přijde skvělý. Dle mého názoru se ti povedl a za to, že je tohle tvůj první smut tady, se za něj absolutně nemusíš stydět.
A já nelituji, že jsem u tebe začala číst, protože se mi tvůj styl psaní opravdu vryl pod kůži a rychlostí hltám každou nově přidanou povídku. Děkuji! :)

4 Surka Surka | 3. srpna 2016 v 12:30 | Reagovat

[3]: Samozrejme že prepáčim :D *diabolsky sa usmeje* :D
Oh, ď-ďakujem Ti. :O ^///^ Síce, ešte mám čo vylepšovať, to mi nemôžeš poprieť ^^"
T-to .. nemusíš predsa ďakovať, to skôr ja. Som tak rada, že čítaš moje poviedky, aj keď som tak mizerný "spisovateľ", čo nedodržiava slovo >.> Prepáč moc Ti děkuju ^o^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama