Before me - 20. 2/2

22. července 2016 v 10:32 | Surka |  Before me
(Obrázok od Ranmaru :33)

(Takže je tu druhá časť 20. časti, tešíte sa? :D Pretože ja nie, pretože to zamotávam sakra. Ak bude mať táto kapitolovka sto častí, tak neviem .-. :D Začína ma to ale baviť ešte viac písať. Ja len dúfam, že zatiaľ, čo oni tu riešia takéto hovadiny, tak Taeho matka už dávno vonia kvietky odspodu .-. Bože, len dúfajme, že v hlavnom meste sú príliš milí na to, aby ju zabili hneď .-. :D No nič, táto časť je tu dnes skoro, pretože rodičia nie sú doma a tak som s ana počítač dostala skôr, hihi :D No tak no :D Užite si túto úplne o ničom časť, pretože je vážne o ničom a ja idem piť kakauko, tak dúfam, že sa bude páčiť ^^ )

Slová: 1 469



Taehyung vyzeral veľmi zaskočene. Typujem, že tak ako on by sa tváril skoro každý. Nestáva sa často, že by človek na prvýkrát vedel niečo také, aj keď teda u Taeho a Seoka si nie som tak istý.
Pozeral som na Taehyunga, tak ako Park Jimin a behal som pohľadom po jeho tvári. Uvedomil som si, aký musí byť Tae vo vnútri zlomený. Posledné dni sa mu stalo toho toľko, ale stále sa držal. Keby bol čas, povedal by som mu, aby sa vyplakal. Čím viac to bude všetko v sebe dusiť, o to horšie.
"Áno, je to pravda." prisvedčil Tae a pozrel na Hoseoka a ich spojené ruky.
"Prečo?" zaznela ďalšia otázka od veliteľa. Vrhol som na neho pohľad, ktorý čisto hovoril- O čo vám ide? Nechápal som. Prečo sa to pýta? Prečo by práve jemu mal Taehyung hovoriť, prečo je s Hoseokom? Musí mať k tomu aj nejaký špeciálny dôvod? Proste ho miluje.. aj keby nevedel odpovedať prečo, tak na tom nezáleží. Nezáleží na tom, či ho miluje kvôli tomu, aký má pohľad alebo ako sa správa, či ako vyzerá. Aj keby bol jeden z dôvodov napríklad iba to, že pekne chodí, tak nech. Ostatným ľuďom to môže byť jedno a hlavne tým neznámym.
Videl som Taeho zmätený pohľad a vôbec som sa mu nečudoval. Pozrel som na Kookieho, ktorý sa netváril vôbec nijak. Akoby nebol súčasťou toho, čo sa deje. Akoby k nám ani nepatril.
"No ... ja.." zakoktal sa. Bolo to akoby odpovedal v škole pred tabuľou. Taehyung to nikdy nemal rád a stále sa zakoktal a tak to bolo stále. Pohľadom so ho povzbudzoval, ale Taehyung stíchol. Hoseok na neho otočil hlavu a pousmial sa. Nevedel som ale rozoznať, ktorý úsmev to bol. Nevedel som, či to bolo "Nevadí, Tae, viem že ma miluješ a ja teba a na tom záleží a dôvody nie sú podstatné", alebo ten úsmev ako "Mohol som si myslieť, že nič nepovieš, veď sám nevieš prečo si so mnou".
"Necháme to tak, fajn. Teraz dôležitejšie veci..." začal rozprávať Park Jimin, keď bolo dlhšie ticho. Bolo zvláštne, že aj JungMin zmĺkla a teraz pozerala na svoje spojené ruky a trošku sa usmievala. Bola mi tak proti srsti.
Možno vycítila môj škaredý pohľad a dvihla ku mne hlavu. Cez tvár jej prebehol tieň, ktorý akoby z nej na pár sekúnd vyhnal všetko dobro a ženskosť a akoby na jej tvári ostali vpísané iba zlo a podlosť. No keď ešte viac dvihla hlavu, znova vyzerala normálne, ako JungMin a v tých svetlách sa mi zazdalo, že si je naozaj podobná s Jungkookom.
Len ona nie je tak roztomilá a jej tvár vyžaruje skôr zlé úmysly, zatiaľ čo Kookieho tvár sa zdala byť nevinná a dobrá, ako malé šteňa. Otočil som k nemu hlavu. Ruky mal zložené na kolenách a okuskával si spodnú peru, takže pôsobil ešte viac ako dieťa.
"JungMin povedala, že idete do hlavného mesta, pravda?" opýtal sa, ale na odpoveď si nepočkal a pokračoval hneď, "Nie sme si absolútne istí, či vám môžeme veriť, aj keď je tu JungMin a jedného z vás pozná obzvlášť dobre, ale musíme byť ostražití. Mali sme tu už viacerých ľudí, ktorí sa len tak potulovali po lese v snahe niečo nájsť alebo proste sa len nevedeli vrátiť na cestu. Viac ako polovicu sme museli zabiť, pretože sa pokúšali nás nahlásiť do mesta s tým, že očakávali, že štát bude na nich hrdý a obsype ich bohatstvom," vysvetlil nám a začal sa pohrávať s lemom svojho saka.
Keď k nám dvihol pohľad, všetci štyria sme iba poslušne sedeli a pozerali na neho. Chcel som, aby nám povedal, čo nás čaká.
"Vraj idete do mesta hľadať tvoju matku," ozval sa k Taehyungovi a ten iba pomaly prikývol. Park Jimin zmenil polohu sedu a teraz sa nahol dopredu a rukami si podoprel bradu.
"Fajn. O sedem dní do hlavného mesta vysielame pár ľudí, pretože potrebujeme ďalšie zbrane, nejaké lieky a nejaké malá drobnosti. Za tie sedem dní musíte ukázať a presvedčiť nás, hlavne mňa, že nič neplánujete, inač si vyberiem jeden z týchto siedmych dní a dám vás odstreliť. Takže..."
Vymenil som si pohľady s Taehyungom, ktorému sa v očiach zračili slzy. Potrebuje objať, však? Postaral by som sa o to, ale k tomu má Hoseoka. Ale na to bude čas až potom.
"A čo máme podľa vás urobiť?" opýtal som sa, pretože som chcel vedieť, čo od nás za tie sedem dní budú očakávať. Naozaj, keď som sa nesnažil, mal som tvrdší hlas. Teraz si bude myslieť, že som vážne nepríjemný. Ale vlastne je mi to jedno.
No namiesto toho, aby mi nervózne a tiež nepríjemne odpovedal, sa iba znova oprel dozadu, pousmial sa na mňa a trochu naklonil hlavu doľava. Zmeriaval som si ho pohľadom.
"Budete nám pomáhať, budete nás počúvať! Ale neverím vám aj tak, a ani potom nebudem, som si istý. Za sedem dní si k človeku nemôžeš vypestoval veľkú dôveru a preto, aj keď to bude riskantné, pošleme s vami o štyroch ľudí viac. Každý bude mať na starosti jedného z vás a ak bude mať niektorý z nich podozrenie, že sa na niečo chystáte, majú povolenie na mieste vás odstreliť," dodal a tváril sa pritom, akoby mi práve dočítal rozprávku na dobrú noc. Ešte keby sa ku mne nahol, pobozkal ma na čelo a uhladil mi moje mastné vlasy, tak by to bolo úplne to isté. Až na rozdiel, že neležím v posteli, on nie je môj otec a namiesto rozprávky mi vysvetľuje, ako pravdepodobne umriem. Rozstrieľaný na kusy. Takže vlastne jeho rozprávanie bolo úplne iné, než čítanie na dobrú noc.
Ale Park Jimin sa iba pousmial, pretože naše tváre museli vyzerať naozaj zmätene a hrozne bledo. Nie že by som mal strach. Už len tým, že som sa pustil do tejto misie alias JYTHmission, som sa pripravil na to, že môžem kedykoľvek umrieť za akýchkoľvek podmienok a okolností. Jediné, na čo som sa nepripravil, bolo to, že na tejto misii mohol umrieť ktokoľvek z mojich priateľov a to bolo desivé. Oni sa na to síce možno pripravili, ale ja nie, pretože sa to nedá.
To je moja slabina. Ľudia, na ktorých mi záleží.
Preto som sa tváril, akoby som zbadal pekelného démona, aj keď ani tých sa až tak nebojím.
"Ale nemyslite si, že sme len odporní ľudia, ktorí chcú iba zabíjať. Chránime iba vlastné životy a ak príde hrozba, musíme byť ostražití a pripravení akokoľvek si s tým poradiť," povedal nám.
Vlastne rozprával rozumne. Chápal som to. Už len to, že nás nezabili hneď, že nás tu vzali a dávajú nám šancu dostať sa do mesta a nebudeme na to sami, je od nich asi dosť risk. Povedal by som, že štyri dni sú naozaj málo, ale ja som mal čo rozprávať, keď som Kookieho spoznal iba pred dvoma dňami a už mu dôverujem dostatočne, aj keď teda so mnou potajomky žil osem rokov.
Ale ak si tí traja nebudú dávať pozor a zabijú ich, tak sa zabijem aj ja. Sám.
"Fajn, vidím, že mi nemáte toho veľa povedať, takže môžem pokračovať ja," rozprával ďalej. Bolo zvláštne, že sa do toho JungMin nemieša. Zdalo sa, že má pred ním rešpekt aspoň nejaký a to už bola pre neho výhra, lebo to dievčisko nebolo vôbec dobrý človek. Cítiť to z nej na dvadsať kilometrov. Odfrkol som si a prezrel som si tých troch, ktorí pozorne sedeli a počúvali.
"Takže. Zavedieme vás teraz do miestnosti, kde budete prespávať. To, že tam budú mreže, berte iba bezpečnostne. Izbu budete mať všetci štyria spoločnú. Zajtra sa uvidí, čo a ako. JungMin, prosím ťa, zájdi za Jeremym a povedz mu, aby začali variť." Otočil hlavu k dievčaťu sediacemu v koženom kresle vedľa neho.
JungMin sa hneď dvihla, pozorne som ju sledoval. Jej pohľad ešte na malú chvíľu sledoval Hoseoka, potom sa pousmiala a slabo sa začervenala. Keď otočila hlavu ku mne, jej tvár sa hneď zmenila na hnusnú a arogantnú. Ako ja by som ju chcel do toho ksichtu kopnúť, sakra.
"Fajn, teraz vás vezmú preč. Buďte poslušní, inač za seba neručím. Som dosť zlý, aj keď tak možno nevyzerám," uistil nás o jeho nadradenosti a potom iba kýval k dverám, ktoré sa otvorili a dnu vošlo niekoľko ľudí, odetých vo svetlomodrom oblečení so zbraňami. Prezeral som ich, každý z nich sa tváril neutrálne. Naučili sa to, ako neprejavovať emócie. Slušné, ale nie správne.
"Môžete ich vziať do tej izby, ak to tak môžem nazvať." Preniesol Park Jimin, keď pred neho predstúpil jeden z ľudí. Ten iba prikývol a keď sa k nám otočil, oni traja vstali, ale ja som ostal sedieť. Chcel som niečo ešte prebrať s veliteľom Parkom. A on to pochopil, pretože kývol, že ich trochy môžu vziať preč.
"Choďte, on príde potom so mnou," dodal ešte a naklonil hlavu na bok, keď sa ostatní pobrali preč.

"Tak o čo ide?" preniesol.
 


Komentáře

1 Linnie Linnie | Web | 22. července 2016 v 12:32 | Reagovat

Jah... ten Jimin mi tam prostě nesedí. Mě osobně je jedno kolik tohle bude mít části, protože mě to baví a alespoň mám co číst.  Těším se na další dílek ^^

2 Surka Surka | 22. července 2016 v 14:06 | Reagovat

[1]: Nesedí akože nesedí, alebo nesedí ako nesedí? :D Akože nesedí, že som ho tam nemala dávať, alebo ti nesedí ako sa správa, alebo že je veliteľ? :D
Ďakujem pekne ^^

3 Linnie Linnie | Web | 22. července 2016 v 15:48 | Reagovat

[2]: Nesedí jako že se mi nelíbí jeho osobnost tam.

4 Surka Surka | 22. července 2016 v 18:03 | Reagovat

[3]: Mne tiež nie, ak mám pravdu povedať.. my sweet Jiminnie :(
:D

5 Karis Karis | E-mail | Web | 23. července 2016 v 11:42 | Reagovat

Ayeeeeeeeeeee!!!! Karis konečně zvedla prdel a přemístila se k pc, takže konečně komentuju!!:D
Četla jsem to ještě včera než jsem letěla do práce a pak jsem tam tak jako měla feels, ach.
Ten Jimin... nevím, co přesně si o něm myslet. Zrovna on se mi na tu roli nehodí. Kdyby třeba Namjoon... ten je sice úplně vypatlaný, ale alespoň děsivě vypadá:D
Ale Jiminko nevypadá ani děsivě a je do toho ještě vypatlaný:D
Prostě velitel jak se patří :"D
Ale mám pocit, že když jsme s kamarádkou psaly Himchanovu krutovládu, tak tam byl Jimin taky velitel vojsk :"D /věčně zavřený v kanceláři s Yoongim é.é :DD/
Ale. Co má Jungmin za lubem? Tohle nebude jen tak, nemám pravdu? A potom...ty lidi mě děsí:D Já bych se na jejich místě už posrala strachy :"D A brečela bych T.T Tak usedavě, až by jim to trhalo jejich bezcitná srdce a Jimin se o mě staral jako o vlastní:D Lol, mít jeho za tátu asi padnu:D
BOŽE JÁ SE ZASE ROZJELA, I´M SO SORRY.
Nemůžu se dočkat dalšího dílu!!<3

6 Natalii Natalii | Web | 27. července 2016 v 18:49 | Reagovat

Ah yay, nevim co si o tom myslet:D jiminko je takova nevinna dušička a ty delas tohle T.T :D ale okay, aspon je to zajimave a taky by me zajimalo jestli uz Taeho mamka davno neni na druhe strane:D doufejme ze ne no:D tesim se na vic sugakook momentu, snad nam nejake doprejes:3 tesim se na dalsi cast ^^

7 Narbie Narbie | Web | 1. srpna 2016 v 12:38 | Reagovat

Taky netuším, jestli mi do té pozice Jimin sedí... on je takový roztomilý štěně a nevím, zda bych z něj dostala strach, i kdyby se přestal usmívat a pokoušel by se být děsivý.
Nicméně ti musím pogratulovat. Od první kapitoly u této povídky sedím jak přikovaná a nešlo se mi od toho odpoutat, dokud jsem nedočetla i poslední zveřejněný díl. Má to zajímavou atmosféru, období a prostředí. Líbí se mi to. :) Jen tak dál! Těším se na další díl.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama