Before me - 19.

11. července 2016 v 20:35 | Surka |  Before me
(Obrázok od Ranmaru :33)

(Ľudia, po prvé: Ospravedlňujem sa, že to nebolo v piatok, ale bola som vycestovaná preč a absolútne som sa nedostala na internet, aj keď som počítala, že sa dostanem, ale nič z toho T-T
Po druhé: Mám pochybnosti o svojom písaní a kreslení, deprimuje ma to... som smutná.
Po tretie: WTF is this?! Ha?! Ľudia, scvokla som sa. Ešte som tam strčila jeho?! No fasa, toto bude vážne dlhááá kapitolovka. A to som čakala, že to bude tak 20 častí, hah... podcenila som to. No nič.. toto je shit. Vážne, čím ďalej, tým horšie mi to príde. Mám to vymyslené, ale vždy tam musím strčiť ešte ďalšiu miliardu vecí, ktoré potom budem musieť vysvetľovať. Chápete to?! Hrôza, je to takovej malej shit... Oh.)

Slová: 1 378



Cítil som vo svojom vnútri strach ako keď stojíte pred obrovskou výzvou a nemôžete si byť istý, či sa vám podarí ju prekonať. Netušil som, kde by som mal Jungkooka hľadať, keď som ani nevedel, kde sa v pekle nachádzame.
Pocítil som, že odo mňa niečie ruky odtiahli Taehyunga a vzali ho von. O malú chvíľu sa niekoho ruky natiahli aj po mne. Neprotestoval som. S tými zbraňami čo mali by som sa nečudoval, keby mi niekoľko guliek napálili rovno do hlavy, ak by som sa proti nim bránil. Tak či tak si myslím, že nám dajú svoju silu pocítiť o niečo viac.
Pocítil som po nohami pevnú zem, až som si musel vydýchnuť. Chcel som už, aby mi z očí konečne odstránili tú šatku, aby som si to všetko okolo seba pozrel. Teda, ak nás nechcú rovno zabiť. To by mi už bolo nanič vidieť okolie.
Stál som vedľa Taeho, počul som jeho dych. Mal strach. Bolo jasné, že nie o seba, ale skôr o Hoseoka. Taehyung si o seba nikdy tak veľké starosti nerobil.
Natiahol som k nemu ruku, aby som potvrdil, že som stále nažive a že stojím hneď vedľa neho. Veril mi. Tým dotykom som mu ale nenaznačil iba to, že tam som s ním, ale aj to, aby mi dôveroval, že všetko zvládneme, že nájdeme Kookieho, o ktorého sa bojím, Hoseoka a taktiež Taeho mamku. V to posledné som aspoň dúfal a on vedel, že mu nemôžem sľúbiť, že bude jeho mamka v poriadku a v bezpečí, keď ju zachránime.
"Dajte im to dole," započul som hlas tej ženy, kvôli ktorej sme tu a vzadu za hlavou som pocítil, ako mi niekto rozväzuje šatku a odkrýva mi oči. Keď som oči otvoril, svetla tam bolo málo, takže si moje oči zvykli dosť rýchlo na to, že som ich mal vcelku dlho zatvorené. Potom mi rozrezali povraz na zápästiach. Bol som prekvapený prečo. Nepýtal som sa, radšej. Otočil som preto hlavu k Taehyungovi, ktorému tiež práve rozväzovali šatku a on otvoril oči. Poobzeral sa. Potom pozrel na mňa. Usmial som sa povzbudivým, ale smutným úsmevom. Keď aj jemu rozrezali povraz na rukách, skúsil si zápästia a potom paže spustil pozdĺž tela.
"Kde sú?" ozval sa Tae a znechutene pozrel na ženu. Normálne sa mi v jeho tvári zazdalo, že k nej cíti takú nechuť, až by ju opľul. Tae ale nie je sprostý a vedel, že by to proste nemohol urobiť. Nie teraz, nie dnes.
Ja som k žiadnemu z tých ľudí necítil nechuť alebo nenávisť. Skôr strach a nádej, že ak ich presvedčíme, že sme neškodní, tak nám pomôžu. Aspoň to bol môj plán, ak sa to nepokazí.
"Hneď tu," odpovedala žena a odstúpila. Z radu ľudí za ňou vyšli Jungkook a Hoseok. Bez šatiek, bez povrazov na rukách. Vyvalil som na nich oči.
"Som tak rád, že vám nič neurobili," zajasal Jungkook a kým tam len stál a hľadeli sme si do očí, Hoseok sa rýchlosťou blesku dostal k Taehyungovi a silno ho objal. Tae k nemu dvihol jemne ruky, ale hneď ich spustil k telu.
"Čo to má znamenať?" započul som, zatiaľ čo som si premeriaval Kookieho. Nechápal som tomu. Čo? Prečo? Prečo nás tak hnusne zviazali a hodili do auta a teraz nám nechávajú priestor? A čo Jungkook a Hoseok? Oni zviazaní neboli. Pozrel som k Taemu a Seokovi. Stáli oproti sebe ako rivali, nie ako partneri. Taehyungovi tiekla po tvári slza a zatínal päste. Hoseok sa tváril ustarostene a prekvapene zároveň.
Ľudia sa pozerali.
"Kde ste boli? Prečo vás nevzali s nami?! Prečo si nebol zviazaný tak ako ja alebo Gi?! Prečo sa tváriš, akoby sa nič nestalo?! To sme s Gim ako niečo nebezpečné?" vypytoval sa so žiaľom v hlase. Vedel som, že Hoseok nám všetko povie. Vedel som to, ale Tae akoby všetko pokladal za vinu práve Seokovi.
"Tae, tak to nie je, my sme..." začal, ale Taehyung ho znova prerušil.
"Čo ste? No? Vieš aký som mal strach? Vieš ako som sa bál, že sa ti stalo niečo hrozné a nemohol som ti pomôcť. Keby ťa zabili, umrel by som, chápeš?! Umrel by som a to nie je len tak. To nie je fér."
Taehyung sa rozplakal. Hoseok k nemu natiahol paže a pritiahol si ho do tesného objatia. Hladil ho po vlasoch. Taehyung sa od neho už viac neodtiahol. Asi si uvedomil, že to vyriešia potom.
Taehyung mal strach. A čo ja? Mal som ho tiež? Alebo som si to len namýšľal? Nie. Pretože aj ja keď som videl Jungkooka, opadol zo mňa strach, pocítil som úľavu.. takú, akú som ešte necítil. Človek by si možno povedal, že to bola len chvíľa odlúčenia. Ale aj cez tú chvíľu môžete mať neuveriteľný strach, pretože neviete, čo sa stalo s ľuďmi, na ktorých vám záleží.
Pobral som sa ku Kookiemu. Ľudia stále pozerali. Práve keď som došiel k mladšiemu, ozvala sa žena:
"Dosť, okay? To že sme vás pustili neznamená, že si môžete robiť čo chcete. Pôjdete za mnou!"
Sklopil som pohľad. Chcel som Jungkooka objať, pretože som ho rád videl zdravého a to bolo hlavné. Ale nedovolili mi to, museli sme ísť. Jungkook sa pohol a vzdialil sa odo mňa a tak som sa pobral aj ja za ostatnými.
Kráčal som za Taehyungom a Hoseokom, ktorý Taemu potichu niečo rozprával. Taehyung prikývol. Asi mu vysvetľoval situáciu. Hoseok bol veľmi milý človek, v mnohých prípadoch si vedel hneď poradiť. Ľudia, ktorí ho tu teraz vidia, mu určite neuveria, že je z bohatej rodiny. Už len to, že sa nachádza mimo mesto, ktorékoľvek, je dosť zvláštne.
Láska ale robí svoje.
Pri tej myšlienke som dvihol hlavu a pozrel som pomedzi plecia tých dvoch na Jungkooka, ktorý mal tiež ku mne pootočenú hlavu a kútikom oka ma sledoval. Začervenal som sa a odvrátil som sa. Nebolo by dobré, keby som teraz musel riešiť ešte také niečo... Aj keď si myslím, že si od toho už nepomôžem, hm.
-
"JungMin?!" vyhŕkli sme prekvapene zo seba ja, Tae a Seok naraz, keď sme v tmavej miestnosti uvideli stáť Jungkookovu sestru. Stála hneď oproti nám a provokatívne sa usmievala. Miestnosť bola osvetlená len troma lampami, ktoré svietili
"No čaute, čakala som na vás," preniesla a kývla hlavou na niekoľko stoličiek pri nej. Ona si sadla na kožené kreslo. Tá žena, čo nás sem doviedla, ktorej meno som ešte stále nikde nezachytil, odišla. Pozrel som na Jungkooka. On vedel, že tam bude, pretože sa vôbec nečudoval. O čo tu sakra ide?
"Chvíľu ešte počkajte. Niekto ešte príde," povedala nám. Nečudoval som sa. Všetci sme boli potichu. Taehyung a Hoseok si stoličky prisunuli viac k sebe. Odkedy sa stretli, neodstúpili od seba ani na krok. Kookie hľadel na svoje dlane, ktoré sa mu potili, ako som si všimol, keď sa od kvapiek potu odrážalo svetlo z lampy, ktorá svietila skoro priamo nad ním.
Premeriaval som si ho. Bol som si istý, že o JungMin vedel. Teraz sa mi nič nedávalo dohromady. Kedy on vlastne vidí budúcnosť alebo nie? Ak tu k týmto patrí JungMin, patrí tu aj on? Prečo nič nepovedal? Prečo, prečo, prečo... Myslím, že mi z toho vybuchne hlava, pomyslel som si a zložil som si tvár do dlaní.
Započul som, ako sa dvere znova otvorili a do miestnosti prenikol pás svetla zvonku. Dvihol som pohľad, ale tvár postavy, ktorá vošla, som najskôr neregistroval. Osoba bola nízka, dokonca nižšia ako ja. Prižmúril som oči, aby som zbadal jeho tvár. Bol to muž, bolo to jasné. Hlavne podľa druhu chôdze. Ako žena rozhodne nechodil.
"A je tu..." zabásnila JungMin a vstala. Jemne na neho kývla hlavou a vtedy sa zjavil vo svetle lampy. Objavil sa pre nami chlapec, možno v takom veku ako my. Vlasy mal čierne a v polovici hlavy rozdelené do strán. Ústa mal plné a suché, oči úzke a zdalo sa na stavbe jeho tela, že sa dosť často hýbe.
"To sú oni?" opýtal sa. Jeho hlas bol tenší než som očakával.
JungMin prikývla. Kývla na nás, aby sme vstali a tak sme urobili. JungKook sa tváril rovnako ako ja. Takže nie je tu s jeho sestrou? Nechápem ho. Nechápem, ako funguje. Musíme sa porozprávať, ale až potom.
Jungmin ukázala na chlapca, ktorý vošiel.
"Toto je náš tretí veliteľ, Park Jimin."
"Veliteľ?!!" vyhŕkli sme všetci naraz.

Vážne už ničomu nechápem.
 


Komentáře

1 Shadow Shadow | Web | 11. července 2016 v 20:57 | Reagovat

Tak jo to je boží.
Jako to s těmi díly znám. Taky se mi to stává xD Těším se na další dílek ^^

2 Surka Surka | 11. července 2016 v 21:17 | Reagovat

[1]: Ďakujem, naozaj TwT Ale som zo seba sklamaná, ale never mind, ešte raz ďakujem ^^

3 Karis Karis | E-mail | Web | 12. července 2016 v 9:55 | Reagovat

"Osoba bola nízka, dokonca nižšia ako ja."
Min Yoongi je to jeden blbej centimetr :"DDDDDDDD
Ale nekecej, že to je shit, když to není pravda. Je to jedna z hodně mála povídka, ve které je nadpřirozeno(? nevím, jak to popsat) a já ji čtu a dokonce tady každý pátek stalkuju, či už je na blogu nebo ne:D
Zajímalo by mě, co se stalo. Když už to Hoseok vysvětloval Taehyungiemu, tak to mohl vysvětlit i nááám :DD
JUNGMIN?!! Co tam ta svině, ze které se mi spouští rýma a záchvat pšíkání, zase dělá?! Nahhh, nemám ji ráda. Určitě chce získat Jiminka T.T Ale Jiminko jí nikdy patřit nebude T.T Maminka Jin si ho určitě ochráání před takovou svíčkou /jááj, Karis nechce být už sprostá:D/ jako je Jungmin >,<
Nemůžu se dočkat dalšího dílu<3

4 Surka Surka | 12. července 2016 v 15:51 | Reagovat

[3]: xDD On to nerieši, ani nekompromisný Jungkook nikdy nerieši, či je Suga iba o centimeter vyšší, stále si robí prdel iba z Jimina xD
Oh, stalkovanie, to poznám *nenápadne sa poobzerá* :D Som rada, že sa ti to páči no :D Ani som to nečakala :)
Samozrejme som to nemohla hneď tak vysvetliť >:D
No ona... ona mi tiež lezie na mozog ako sa len dá.. už len tým, že som ju vymyslela.. Poor Kookie, že je to jeho dvojča :D No ale tak.. chcela som ju tam ešte zakomponovať a ten Jimin, no já ti nevím Karle, ale ten bude dosť zvláštna postava ako vidím :D
Ďakujem veľmi pekne ^w^

5 Karis Karis | E-mail | Web | 12. července 2016 v 18:23 | Reagovat

[4]: Karle :"DDDD
promiň , normálně toto neužívám jako chatroom, ale nemohla jsem si pomoct :"DD vzpomněla jsem si na základku, kde jsme si na občance hráli na rodinu a já byla táta /manly Karis:3/ a oni mi říkali Karle :"DDDDD

6 Surka Surka | 13. července 2016 v 11:51 | Reagovat

[5]: Neospravedlňuj sa, pobavilo to xD Milé... na rodinu sme sa hrávali tiež.. alebo na Harryho Pottera či Jake Long- Americký drak xDD
Dobre sme pospomínali :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama