Before me - 13.

13. května 2016 v 23:31 | Surka |  Before me

(Obrázok od Ranmaru :33)

(Tak.. písala som to teraz, umierala som pri tom únavou, môj mozog nepracoval a moje ruky už ani nevedeli, na čo klikajú.. ale.. je to tu ^^ Síce to bude asi dosť divné, nepremýšľala som pri tom, prepáčte :(
A taktiež sa ospravedlňujem za neaktivitu, ale teraz som toho mala veľa a chcela som už dopísať to Jikook, ale nebol čas :( Ale snáď to dopíšem.. taktiež plánujem ďalšiu kapitolovku, keď segre dopíšem tie príbehy ^^ Tak no, to je všetko, enjoy ^^)

Slová: 1 080



Cítil som sa neskutočne dobre v náručí neznámych rúk. Teda, kým som bol v polospánku, neuvedomoval som si, že sú to Jungkookove ruky, ktoré ma držia okolo pása. Trochu som sa pomrvil, v hlave sa mi ešte stále odohrávala posledná časť môjho neuveriteľne krátkeho sna a až kým som nepocítil zimu na svojom chrbte, nechcel som vstať.
No keď sa Kookie posadil a tak už ma nemal kto objímať, striaslo ma. Bolo celkom chladno na to, že včera bolo teplejšie. Vzhľadom na to, ako dlho bol na mňa mladší nalepený, tak sa vlastne ani nečudujem, že ma tak striaslo. Jungkookove telo bolo dosť teplé, aby ma ohrievalo a keď sa zrazu vzdialilo, môjmu telu to prekážalo.
Namrzene som dvihol hlavu a uvidel som pred svojou tvárou sedieť v objatí Taehyunga a Hoseoka. Jungkook sedel trochu ďalej odo mňa a pozeral niekde do prázdna. Keď som sa aj ja posadil, uvedomil som si, že môj chrbát nie je asi práve v najlepšom stave. Chytil som sa za kríže a sykol som.
Jungkook ku mne otočil hlavu a trochu sa usmial. Cítil som sa príjemne a nepríjemne zároveň. Ten chlapec so mnou robil divné veci, aj keď o tom, možno, sám nevie.
Odkryl som sa a natiahol som ruky pred seba.
"Dobré ráno." pozdravil som všetkých. Kútikom oka som pozrel po Jungkookovi, ktorý sa ku mne prisunul a usmial sa.
"Dobré." odpovedal. Vôbec som sa necítil ako na ceste za záchranou Taeho mamky. Cítil som sa, akoby sme sa vybrali stanovať mimo mesto. Bol to divný pocit, ale cítil som sa celkom uvoľnene. A stále som bol tak trochu zaspatý. Ani som nepremýšľal nad tým, koľko je vlastne hodín, ale určite som spal dlhšie, než som plánoval.
"Koľko je hodín?" opýtal som sa Taeho, ktorému som práve prerušil bozk s Hoseokom. Obaja na mňa hodili trochu mrzuté pohľady, no nakoniec odpovedal, že je niekoľko minút po ôsmej. Vedel som, že som spal viac, než som chcel, ale aspoň to nebolo príliš dlho.
"Tak fajn," začal som k nim trom, "zajtra sa dostaneme do hlavného mesta. Študovali sme, kde sa nachádzajú hlavné budovy mesta, vrátane väzenia a tak nebude problém nájsť to. Viem, je to príliš veľký risk, ale zachrániť Taeho mamku je proste podstatná vec."
Všimol som si Jungkookov pohľad a tak som sa k nemu iba prisunul s otázkou v očiach. Vedel, že sa ho chcem opýtať, čo sa deje a tak hneď začal rozprávať.
"No, vlastne si myslím, že by sme nemali ísť po ceste." povedal rozhodne. "A ani blízko nej." doplnil ešte a ja som na neho chvíľu iba hľadel, aby mi to vysvetlil. Samozrejme som nemal v pláne ísť priamo po ceste, ale prečo nie vedľa nej?
"Proste nechoďme." dodal a keď som pozeral som jeho prenikavých očí, videl som v nich prosbu. Necítil som sa z toho pohľadu veľmi dobre. Síce to bol Jungkook, kto na mňa tým pohľadom pozeral, vôbec to nebol taký pohľad, aký mi dával predtým. V tomto sa schovávalo niečo ... iné.
Nechal som to tak.
"Dobre, ale tak sa stratíme." povedal som.
"Nestratíme." protestoval a usmial sa. Bol to sladký úsmev. Veril som mu. Dostal nás z mesta a tak nás dostane aj do hlavného. Veril som mu, aj keď som ho dlho nepoznal. Mal som pri ňom pocit istoty, aj keď bol mladší ako ja. Možno mi istotu dodávalo to, že viem, že vidí budúcnosť a tak vie čo máme urobiť. Ale stále tu bola otázka- Ako to funguje? To, keď človek vidí budúcnosť. Zamyslel som sa, zatiaľ čo ostatní vstali.
Taehyung obdaroval Hoseoka sladkým bozkom na tvár. Tí dvaja vyzerali, akoby sa práve išli odlúčiť na veky vekov. Ale tak sa k sebe chovali stále. Niekedy som myslel, že moja cukrovo biela pleť je tak sladko biela práve kvôli nim.
A Kookie. Ten iba stál a sledoval ma. Podával mi ruku a čakal, kým ho za ňu vezmem, aby som vstal. Niekedy, keď sa zamyslím, nevnímam vôbec nič. Aj keby vedľa mňa vybuchlo auto, nič by som si nevšimol.
Jungkook sa ma dotkol a zohol sa po deku, ktorú vzal spoza môjho chrbta a začal ju skladať. Taehyung a Hoseok deku už dávno poskladali a uložili do ruksaku. Kto vie, ako dlho tí dvaja boli hore a kto vie čo robili.
"Mal by si vstať." Započul som hlas, keď som sa dostal z premýšľania do reality. Taehyung na mňa hovoril a tak som iba prikývol a postavil som sa. Bez Kookieho pomoci. Mal som vstať predtým, keď mi ponúkal ruku, ale teraz nemohol, pretože práve odkladal spolu s Hoseokom deku do tašky.
Za malú chvíľu sme boli prichystaní. Bol som hladný, ale hlavne smädný. Ostatní tiež nevyzerali, že by im bolo práve najlepšie. Vzal som Jungkooka okolo ramien a naklonil som k nemu hlavu.
"Keď budeš smädný alebo hladný alebo keď ti bude zle, len mi povedz." navrhol som mu a dostal som od neho úsmev ako súhlas. Teda, aspoň som myslel, že je to súhlas. Kto by sa usmieval, keby s niečím nesúhlasil? Aj keď.. u neho nikdy neviete. Ďalej sme kráčali potichu.
Taehyung a Hoseok sa držali vzadu. Tvárili sa skôr akoby sme boli na dvojitom rande, než na záchrane nejakého človeka. Ale aj tak.. vpredu sme museli ísť ja a Jungkook aby sme určovali smer. Posúvali sme sa hlbšie medzi stromy, ďalej od cesty.
Nikto veľmi nerozprával. Keby sme otvárali ústa, ešte viac by nám v nich vyschlo a to sme proste nechceli. Tak sme iba kráčali. Cítil som sa, akoby som na Kookiem visel, aj keď to nebola pravda.
"Prepáč." ospravedlnil som sa a ruku z jeho ramien som dal rýchlo preč. Hodil na mňa roztomilý zmätený pohľad.
"Nevadilo mi to." povedal iba potichu a ja som sa pousmial. Nakoniec sme to nechali, aj keď som sa chcel držať aspoň jeho ruky. Cítil som sa vtedy tak... lepšie a bezpečnejšie. Keď sa niekoho držím, nemám pocit, že som vo veľkom priestore sám, ako sa mi často stávalo.
"Ako dlho to je vlastne?" ozval sa zrazu Tae zozadu a spolu s Jungkookom sme k nemu otočili hlavu. Zamysleli sme sa naraz.
"Tak deň aj..." začal som a Kookie dokončil: " dve-tri hodiny." Musel som sa sám pre seba usmiať, aj keď som vedel, že to Kookie videl. Všetci to videli.
"To bude ešte cesta." Vzdychol Taehyung a natlačil sa na Hoseoka, ktorý sa iba usmial a hladil Taeho po ramene. Pozrel som na Jungkooka, ktorý hľadel niekde za moje rameno.

Kto vie, na čo ten chlapec myslí.
 


Komentáře

1 Shadow Shadow | Web | 13. května 2016 v 23:41 | Reagovat

Mě se to líbí... Měla bych jít spát ale nějak se mi nechce xD
No nic já letím, těším se na další díl.

2 Karis Karis | E-mail | Web | 15. května 2016 v 14:24 | Reagovat

Ahhhh!! Omlouvám se, četla jsem to už včera, ale přes mobil se mi nechtělo komentovat, protože mi ten telefon dost blbne a již odmítám riskovat, že napíšu komentář a než ho stihnu odeslat, celý chrome se mi vypne, protože si to ten blbej mobil usmyslel :D
Ten dílek byl fakt sladký <3 Měla jsem chuť oba prcky úplně sežrat :D
Hrozně mě zajímá, jak Kookie vidí svět, protože je to tak tajemná osoba! A ještě pořád Yoongimu neřekl tu pravdu o sobě" o,o

No, a pak tu máme Vhope, ze kterých jsem šla -ostatně jako vždy- do kolen :D
Nemůžu se dočkat dalšího dílu!<3

3 Natalii Natalii | Web | 15. května 2016 v 16:46 | Reagovat

Líbí se mi jak je Jungkook divny :3 je takovy.. pritazlivy a to citi urcite i Yoongi :3
Omg vhope jsou cute  ^~^
Strasne moc jsem zvedava jak to bude, co bude jeste s Jungkookovou sestrou a co se deje s Taeho mamkou a tak , fakt je tam spoustu nedoresenych veci a ja jen napjate cekam kdy uz to "tajemství" v tom praskne!:D tesim se na dalsi dil ^^

4 Surka Surka | 15. května 2016 v 17:41 | Reagovat

Takže, viem, že tam je ešte veľmi veľa toho, ja už pri písaní toho pomaly psychicky umieram :D ale baví ma to, je to super :3  No...
Poviem to takto. Z VHope bude vážne pár na zožranie, Yoonkook bude trochu zložitejšie a nebojte sa, to o Jungkookovi sa dozviete za krátky čas >:D No, aj keď neviem, či to tak nebude ešte viac zamotané či čo :D No nič, som rada, že sa Vám to páčilo, aj keď to bolo vlastne trochu mimo :D No nič, ďakujem ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama