Before me - 12.

6. května 2016 v 22:26 | Surka |  Before me

(Obrázok od Ranmaru :33)

(Ah, tak táto časť je fakt trochu viac sladká, skoro nič sa tam nestalo, ale povedala som si- Keď už to je YoonKook, tak prečo tam nedať niečo také :D No a je to, nabudúce bude snáď niečo lepšie :x Tak.. enjoy ^^" )


Slová: 1 451



Niekedy, keď mám strach, zatvorím oči a čakám, čo sa stane. Očakával som, že vo chvíli, keď strážnik vystrelí, zastavím na mieste a ostanem stáť, aj keby ma mal náboj zasiahnuť. Ale to som neurobil. Nevedel som, čím to bolo, či tým adrenalínom alebo niečím úplne iným, ale vrhol som sa pred Jungkooka, ktorý to asi nestihol zachytiť. Prikrčili sme sa a s očnými viečkami pritisnutými pevne k sebe som držal Jungkooka v náručí ako to najkrehkejšie stvorenie na svete. Čakal som, kedy pocítim pálivú bolesť, kedy sa to mňa náboj zaryje ako do niečoho veľmi mäkkého.
Nič sa nestalo. Otočil som sa a zbadal som, že obaja strážnici ležia na zemi bez zbraní a tí na strechách nám už nevenujú veľkú pozornosť. Boli otočení späť k púti, kontrolovali ostatných a nás nechali tak. Výstrel, ktorý zaznel od strážnika pri bráne, k nám nedoletel. Akoby ho vlastne vystrelil úplne inde. Bol som úplne prekvapený. Prečo? Prečo nás nechávajú? Čo sa stalo?
"Poďme, aby si to nerozmysleli." zašepkal Kookie a potiahol ma k bráne, ktorá sa nezatvárala. Obzrel som sa, kde sú Taehyung a Hoseok. Práve sa dvíhali zo zeme, zaprášení. Vyzerali vyčerpane. Vydýchol som si, keď som zistil, že im nič nie je.
Bežali za nami. Nikto sa nám nepostavil do cesty. Prebiehali sme okolo strážnikov, ležiacich na zemi. Nemal som absolútne tušenie, kto ich mohol dostať k zemi, ale musel to byť vážne dobrý bojovník. Strážnici boli v takýchto veciach na vysokej úrovni. To bolo ešte zvláštnejšie. Ale hlavné bolo, že ZATIAĽ sa nikomu nič nestalo.
Prešli sme za bránu a prvýkrát som zbadal, ako to vonku vyzerá. Chcel som sa pozerať celý deň na ten výhľad, ale mladší ma ťahal stále ďalej. "Dobre, idem, Kookie." povedal som, okúzlený všetkým tým dookola.
Síce to nebolo tak krásne zelené a presvietené, ako na obrázkoch v knihách, ktoré som si pozeral ako malý, ale bolo to krásne aj tak. Hlavne na tom bolo prenádherné to, že je to iné, rozsiahle, slobodné. Také miesto, aké my sme v meste nemali.
Síce sme mali prístup do lesa, ale kto by zašiel hlbšie, narazil by na plot dosť vysoký a dosť hrubý na to, aby sa cez neho nikto nemohol dostať. Také sú pravidlá, taký je život u nás, ktorý som ja žil už niekoľko mizerných rokov.
A dnes konečne môžem povedať, že som vonku.
Utekali sme po ceste, ktorá bola síce asfaltová a vyzerala ako tá, čo máme v meste, ale bola niečím iná. Bola pre mňa aj tak nová.
Po nejakej chvíli, keď sme sa dostatočne vzdialili a boli sme vyčerpaní a zadýchaní, zastavili sme. Boli sme červení, spotení a mne prišlo trochu zle, tak som sa na chvíľu čelom oprel o Jungkookov chrbát. Započúval som sa do Hoseokovho a Taehyungovho tichého rozhovoru.
" ... mal som strach." Povedal potichu Tae. Pootočil som k nim hlavu, aby som na nich videl. Stáli pri sebe veľmi blízko, Seok držal Taeho tvár vo svojich dlaniach a starostlivo a vyplašene na neho hľadel. Taehyung ho držal za zápästia a v očiach mal slzy.
"Nedovolím im ublížiť ti." odpovedal starší.
"Nechcem, aby oni ublížili tebe."
"Na tom nebude záležať, kým nebudeš ty v bezpečí."
Rozprávali sa potichu, ale ja som ich počul a vedel som, že aj Jungkook. Otočil som hlavu na druhú stranu, stále opretý o Kookieho chrbát. Zahľadel som sa do tej krásnej diaľky a obtočil som ruky okolo tela mladšieho, lebo som chcel niekoho objať.
Možno som chcel objať práve jeho. Ale to on nemusel vedieť.
Jungkook ma chytil za ruky a zahľadel sa smerom ako ja.
"Ďakujem." povedal. Odlepil som čelo od jeho chrbta a zahľadel som sa na neho. Nevedel som, kvôli čomu mi práve ďakuje.
"Za to, že keď sa ozval ten výstrel, tak si ma ochránil." Dodal, aby mi vysvetlil kvôli čomu. Pousmial som sa.
"Akoby si to nevedel." zašepkal som a rozstrapatil som mu vlasy, čím som znova akosi vymenil naše postavenie medzi nami. Teraz bol znova ako malý. Taký, akého som ho našiel.
"Nevedel som to." Sklopil pohľad. Bol som prekvapený, ale nie tak veľmi.
"Ako to?" opýtal som sa a pristúpil som k nemu ešte bližšie, aby som nemusel rozprávať tak nahlas. Nemohli sme si dovoliť upútavať pozornosť... Kdekoľvek, aj keď sme boli preč z mesta.
"Povedal som, že ti všetko poviem." Odpovedal mi a ja som sa len pousmial.
"Ja viem, ale teraz poďme radšej nájsť miesto, kde by sa dalo vyspať." Navrhol som a keď sme sa obaja s Kookiem naraz obrátili k Taemu a Seokovi, pohľady sme hneď odvrátili do rovnakého smeru. Tí dvaja sú už tak zvyknutí prestať si všímať okolie, že im už nevadí bozkávať sa pred kýmkoľvek. Zakašľal som. Neponáhľali sa s tým, aby sa od seba čo najrýchlejšie oddialili. Ale nevadilo mi to. Bol som rád, že je Taehyung s Hoseokom šťastný.
Pohli sme sa. Nešli sme po ceste, išli sme proste nejakým smerom. Vedeli sme, že do hlavného mesta sa dostaneme po ceste, ale ísť rovno cez ňu by bolo príliš riskantné. Museli sme sa jej nepriamo držať, to bol plán. A hlavne.. Musíme prežiť!
-
Našli sme miesto. Síce sme neprešli veľa cesty, ale únava nás praskla o zem.
Taehyung navrhol, či si nezaložíme oheň, počas čoho sa hlúpo škeril a usmieval. Povedal som mu, že by sme nemali, pretože dym nás prezradí.
"V týchto miestach je veľa ľudí, ktorí sa nenarodili v jednom z miest a žijú, takpovediac, nadivoko." Povedal iba. Nemohol som z neho. Z toho, ako sa menil z jedného tichého Jungkooka na toho silného. Bolo to niečo ako kúzlo alebo niečo také.
Nakoniec sme ten oheň urobili. Síce sme toho nemali veľa, na jedenie vôbec nič, ale ani sme neboli hladní. Teda, Taehyung toho vedel zjesť nad mraky, ja som dokázal vydržať nejesť aj tri dni. V tomto sme boli úplne rozdielni. A neviem ako sú na tom Seok a Kookie, ale vyzeralo to tak, že to ani neriešia, keď vidia, že nič pod zub nemáme.
Stmievalo sa veľmi rýchlo. Bol som zahĺbený v myšlienkach.
Z tých dvoch diek, ktoré som zobral, som jednu dal Taemu a Seokovi a druhá ostala Jungkookovi. Ja som mohol spať aj bez deky.
Hľadel som do ohňa, zatiaľ čo Tae a Seok už pokojne spali natlačení na seba. Síce bol Hoseok starší, bol nižší a tak keď trošku prikrčil nohy, mohol si hlavu uložiť k Taeho krku. Vyzerali spolu tak sladko, niekedy som premýšľal nad tým, aké by to bolo takto s niekým ležať.
Jungkook tiež už zaspal. Ležal na boku, ústa jemne otvorené, vlasy rozhádzané okolo jeho hlavy. Vyzeral trochu ako ľudské slniečko. Pousmial som sa a až po chvíli som si uvedomil, že sa mi vlastne vôbec nechce spať.
Aj tak musí niekto strážiť, pomyslel som si a znova som sa ponoril do svojich myšlienok pozeraním na Kookieho a na guču, tvorenú telami Hoseoka a Taeho.
-
Húkala sova. Ozývalo sa cvrlikanie cvrčkov. Sem-tam puklo drevo v ohni. Boli asi štyri hodiny nad ránom. Vôbec nič som nespal. Vedel som, že je to chyba, ale nedalo sa. Moje myšlienky behali okolo celého dňa, okolo Taeho mamky, strážnikov, výstrelu, ktorý k nám ani nedošiel a okolo všetkého.
Pootočil som hlavu k mladšiemu, ktorého poloha sa za ten čas zmenila iba raz a to tak, že jednu ruku si uložil pod svoju hlavu, zatiaľ čo druhá mu spolu s jednou nohou vytŕčala spod deky. Všimol som si, že na tej ruka má natiahnutú tú rukavicu, čo som mu dal. Zapozeral som sa a zamyslel. Bolo to milé.
"Yoongi?" ozval sa potichu rozospatý Taehyung, ktorého vlasy stáli do každej strany a naširoko si zívol.
"Áno?" zašepkal som k nemu.
"Vôbec si nespal?" opýtal sa ma a otočil hlavu k Hoseokovi, ktorý cez neho mal prehodenú ruku a tlačil sa k nemu. Následne ho Tae pohladil po tvári a pobozkal na líčko. Všimol som si, ako sa Tae sám pre seba slabo usmieva.
"Nie." Priznal som.
"Tak si radšej ľahni aspoň na tie dve hodinky, ja už som spal dosť." navrhol mi a ja som len prikývol. Celá debata prebiehala potichu, aby sme náhodou tých dvoch spiacich nezobudili.
Ľahol som si tvárou k Jungkookovi, ktorý jemne oddychoval. Neležali sme pri sebe blízko, ale chcel som sa k nemu pritiahnuť.

Čo by si asi pomyslel? povedal som si sám pre seba v hlave a prebehol som si jeho tvár.
Nakoniec som sa k nemu prisunul a rukou som ho chytil za tú jeho, na ktorej mal natiahnutú rukavicu.
Chvíľu som len tak pozeral. Nepremýšľal som, už nebolo o čom. Iba som sa snažil zaspať.
A predtým, ako som zaspal úplne, pocítil som, cezo mňa niekto prehodil deku a pritúlil sa ku mne. Cítil som sa dobre, aj keď to nebude na dlho.
 


Komentáře

1 Shadow Shadow | Web | 7. května 2016 v 0:31 | Reagovat

Ahw...cutie. Zlepšila si mi náladu zlatí takže moc děkuju :3 Asi bych mela jit spat za nějaké asi čtyři hodiny vstávám, ale mě se spinkat nechce. (nevím proč ti to sem píšu xD)
Těším se na další díl^^

2 Karis Karis | 7. května 2016 v 10:45 | Reagovat

Ohhhhh, v objetí se  vždycky usíná lépe!!:3
Ty víš, co já ráda, že? Takové sladké díly budou asi moje nejoblíbenější!:3 doufám, že jich bude hodně *-* během čtení jsem se málem roztekla!! Fakt úžasný díl to byl *3*
Nemůžu se dočkat dalšího!! :333

3 Surka Surka | 7. května 2016 v 16:37 | Reagovat

[1]: Oh, zlepšila som náladu, juchuu :3 :D
A nevadí mi, že to tu píšeš, ja tiež do komentárov píšem nezáživné a nedôležité informácie :DD ^^
Ďakujem :3

[2]: Presne tak nom :3
Oh, takže ty máš najradšej sladké diely? Dobré vedieť :3 Áno, hádam ich bude viac :3 :D
Ďakujem, som rada, že sa páčilo :3 :D

4 Natalii Natalii | Web | 7. května 2016 v 20:30 | Reagovat

OMG, TOLIK VHOPE A SUGAKOOK MOMENTŮ!
Umřela jsem!:D OMG, to bylo tak cute... panebože, no nene:3
Jak Yoongi ochránil toho Kookieho a pak to jejich objetí, no mohla jsem si vyřvat hlasivky...ohmygod:D
ale vhope scény byly taky moc!:D Yas! Yas!:D Klidně by takových momentek mohlo být víc, třeba jen malých, ale k jejich vztahu dost významných:3 jako je pravda, že ten příběh mě fakt hodně mate ale jsem zvědavá, jak to nakonec dopadne a že u toho nebudu muset zapojit moc mozkových buněk :D :3 těším se na další díl ^^

5 Surka Surka | 7. května 2016 v 21:25 | Reagovat

[4]: No, hlavne to budem musieť vymyslieť tak, aby som si aj ja nenamáhala svoj mozog až tak veľmi :D
Oh, no, bolo to naschvál, aby to bolo také okolo VHope a SugaKook momentov :3 Bude ich viac, nemajte strach všetci :D
Ďakujem za komentár :33 Potešilo ma too :3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama