Stories of the sky - Him Chan (1.)

21. března 2016 v 19:27 | Surka |  Stories of the sky- pozastavené.



Prerazil dvere. "Kde je?" vyhŕkol zo seba chlapec s čiernymi strapatými vlasmi a úzkymi očami. Ružové krídla ma za chrbtom roztiahnuté do strán.
Vysoký anjel, ktorému z očí sršala láskavosť a múdrosť, na neho pozrel a šedo-červené krídla, ktoré mal zložené na chrbte, sa mu trochu nadvihli.
"Poslal som ho medzi ľudí." odpovedal na otázku a venoval sa naďalej čítaniu knihy. Čiernovlasý anjel vošiel s vystrašeným a zároveň prekvapeným výrazom do vnútra miestnosti a so silným buchnutím sa oprel dlaňami o stôl.
"Yong Guk, ale no tak. Je to veľké decko, och." vyhŕkol zo seba a keď na neho druhý vzhliadol, prekrížil si ruky na hrudi a vydýchol. "Ešte sa tam stratí a potom to budem musieť riešiť ja." vydýchol a oprel sa o stenu, pričom mu trochu zavadzali krídla.
"Nemal by si ho brať ako neschopného. Má proste rád dobrodružstvo." Odpovedal mu na to anjel, ktorý prestal čítať knihu a svoju pozornosť začal naplno venovať mladšiemu. "Ale... mám o neho starosť, pretože on je nevyspytateľný, ach." vydýchol ružovo-krídli, chytil sa za hlavu a odstrčil sa od steny. Otočil sa druhému chrbtom a zadíval sa na obraz, na ktorom boli namaľovaní oni dvaja- Yong Guk a Him Chan.
"Kedykoľvek som ho spustil z dohľadu, už niekde zablúdil alebo niečo urobil."
Pozerala na obraz. Červeno-krídly anjel zatiaľ vstal od stola a premiestnil sa k Him Chanovi, ktorého zovrel v objatí. "Nemaj strach, pôjdem za ním." navrhol a povzbudivo sa usmial. Him Chan prekrútil očami.
"Myslím to vážne, Yong Guk. Nemal si ho púšťať." povedal a odtiahol sa. Yong Guk sa poškrabal na hlave. Nevedel, čo by mal urobiť, aby Him Chana prehovoril, aby Jong Upa išli hľadať spolu.
"Myslím si, že ten chlapec chce, aby si mu už dôveroval." povedal mu na to starší a odstúpil od Him Chana k ich spoločnému obrazu, ktorý si prezrel.
"Ale Yong Guk, ja mu dôverujem, len... proste.. je to zložité." odvetil trochu sklesnuto ružovo-krídly a oprel sa o stôl, pričom si krídla rozvalil na drevenú dosku a rovnako na knihu, ktorú jeho priateľ čítal. Stránky sa trochu pokrčili.
"Nie je to zložité. Stačí pochopiť, čo vlastne on sám chce."
Bang Yong Guk bol Bohom múdrosti. Him Chan bol pri ňom celý čas, ako sa na tento post chcel dostať. Boli spolu vlastne už od začiatku. Pre staršieho a aj pre mladšieho ich prítomnosť navzájom veľmi veľa znamenala. Him Chan to vedel. Yong Guk má pravdu.
"A čo ak ho medzi ľuďmi nenájdeme? Môže byť kdekoľvek a ľudí je príliš veľa." ozval sa mladší a odlepil sa od stola, pričom krídlami zavadil o knihu a tá sa posunula až ku kraju stola. Ostalo na nej ležať jedno malé ružové pierko.
"Išiel do veľkého mesta. Povedal som mu to. Buď je v Soule, Tokiu, New Yorku, Londýne, Dillí, Moskve, Paríži, Los Angeles alebo Osake. O Londýne pochybujem, je skrátka ďaleko.. Takisto Moskva a Paríž neplatia, tam by nešiel hľadať Strateného..." rozhovoril sa Yong Guk. Him Chan ho neprerušoval, ale keď počul, koľko miest musia prehľadať, skoro sa mu podlomili nohy. Zvládol sa udržať.
"To vážne? Aish..." zavrčal a pozrel na Yong Guka, ktorý sa neisto pousmial a pokračoval:
"Máme na výber šesť miest. Pozrieme najskôr do Soulu, samozrejme."
"Berieme Dae Hyuna." vyhlásil zrazu Him Chan a podišiel až k staršiemu anjelovi a objal ho okolo pása. "Bude sa nám lepšie hľadať."
"Samozrejme." odpovedal Bang, ale v hlase mu bola znieť slabá žiarlivosť. Vedel, že Dae je ChanChanov najlepší kamarát, ale niekedy mu prišli bližší než blízki.
"Poďme." vyhŕkol zrazu HimChan, pričom mu krídla vyleteli do strán a skoro zhodili obraz na stene. Yong Guk sa mykol, aby obraz zachytil, ale nič sa nestalo a tak len vydýchol vzduch z pľúc. Him Chan sa natiahol a vybral sa von z miestnosti. Starší sa pobral za ním.
Keď Chan prechádzal okolo stola, zachytil krídlom knihu, ktorá ležala na kraji stola a zvalil ju na zem. Otočil sa. "Ups." vydýchol a ihneď sa ku knihe zohol a keď ju dvíhal, všimol si, že stránky sú trochu pokrčené. S previnilým výrazom pozrel na Bang Yong Guka, ktorý si vzdychol a zasmial sa nad tým. "To je jedno." prehlásil, vzal od Him Chana knihu a vložil ju do police.
Mladší sa trochu červenal. Po boku Guka sa pobrali preč z miestnosti. Udrel im do nosa čerstvý vánok, v ktorom boli cítiť mäta a vanilka. Him Chan sa nadýchol.
"Vanilka." zahrkútal a pozrel na Yong Guka, ktorý sa pousmial a nadvihol obočie. "Tak?" zahlásil.
"Čo tak?" opýtal sa nechápavo druhý.
"No.. kde je Dae Hyun? Ja neviem kde je." zasmial sa Yong Guk trochu nervózne. Teraz sa veľmi nezdalo, že by si Him Chan robil o svojho brata starosti. Samozrejme si ich robil, Yong Guk to vedel.
"Poď za mnou." preniesol mladší a jeho krídla sa pohli. Hneď na to vyletel do vzduchu a Yong Guk za ním.
Leteli vedľa seba. Him Chanovi sa zdalo, že starší sa tvári akosi zvláštne.
"Čo sa deje?" opýtal sa a trochu viac sa k svojmu priateľovi priblížil. Guk pokrútil hlavou a povzbudzujúco sa usmial, ale jeho úsmev bol trochu skleslý. Him Chanovi to prišlo zvláštne. Nechal to tak, pretože vedel, že starší mu asi nič nepovie.
Keď doleteli na miesto, pristáli trochu tvrdšie, než by chceli a tak ich oboch hodilo dopredu a urobili pár krokov dopredu, aby sa udržali na nohách.
"Tie krídla ma raz zabijú." posťažoval sa mladší a oprášil si svoje čierne tričko, aj keď na oblohe prach skoro nie je. Yong Guk si ho prehliadol, pousmial sa sám pre seba a obzrel si miesto, kde pristáli.
"To je jazierko." začal.
Him Chan prikývol.
"No a tu je Dae Hyun?" opýtal sa hneď na to, ale odpoveď ani nepotreboval, keď sa ozval hlasný smiech a zrazu k ním bežal mladík s čiernymi krídlami. Hneď za ním sa hnal druhý, ktorého krídla mali nádych žltej farby.
Keď si prvý všimol dvoch anjelov, ktorí práve prišli, rozosmial sa a behom sa pustil k Him Chanovi, zatiaľ čo druhý, žlto-krídly anjel, zastavil a vydýchol. Pomaly sa pobral k Bang Yong Gukovi, ktorý teraz sledoval Dae Hyuna, čierno-krídleho, ako sa vrhá po Him Chanovi a drtí ho v objatí. Nepáčilo sa mu to.
"Čo tu vy dvaja..?" opýtal sa Young Jae, ten so žltými krídlami a postavil sa vedľa Guka s prekríženými rukami na hrudi.
"My sme prišli ... oh, Dae, pusť ma." začal Him Chan a zatiaľ od seba odtisol čierno-krídleho anjela, ktorý sa neprestával usmievať. Him Chan si vydýchol.
"Prišli sme po vás, idete nám pomôcť." dokončil Chan a usmial sa.
Young Jae a Dae Hyun na seba vrhli nechápavé pohľady a obaja naraz hlavu znova otočili k Him Chanovi a Yong Gukovi. V očiach sa im dala prečítať nechápavosť a otázka.
"S čím?" ozval sa Dae.
"S hľadaním môjho strateného brata, ktorý hľadá Strateného."
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama