Hug me

2. března 2016 v 18:00 | Surka |  Crossover
EXO/B.A.P | Chen x HimChan | 767 slov

(Vážne, ľudia, na tento pár sa ma nepýtajte :D Nepoviem vám, ako vznikol, ale páčil sa mi a tak som musela niečo napísať, chápete ma, však? :D No nič, je to taká.. zvláštna poviedka, ale čo ja viem :D *moje prvé fanfic .-.* :D)
---------



"Vždy si bol milý iba vtedy, keď išlo o teba."
Chen sa pri týchto slovách zarazil. "Čo tým chceš ako povedať? Že myslím iba na seba? Že sa nezaujímam? Tak to by som sa na to pozrel." Zvýšil hlas a žena pred ním sčervenela od hnevu.
"Si obyčajný egoista a sebec." Kričala na neho a chlapec sa otočil, aby hneď na to vbehol do izby.
Snažil sa. Každý deň chcel pomôcť a všetkým vždy zlepšoval deň. Málokedy si oddýchol.
A preto sa ho slová jeho matky tak dotkli. Nevedel na to nič povedať, nedokázal sa s ňou hádať. Bola to jeho mama, aj keď ona to už tak nebrala, odkedy sa jej priznal, že má priateľa, ktorého veľmi miluje.
Išla hneď za ním.
"Vážne ti tak záleží na tom, pohádať sa so mnou?" opýtal sa jej, ale udržal si pokoj v hlase. Ale on horela, nekontrolovala sa. "V mojom byte nestrpím teplých parchantov, ktorí si o sebe namýšľajú veci, ktoré nie sú pravda!" kričala na neho a to až tak, že celá sčervenela a začala sa triasť.
"Takže o toto ide, o orientáciu. Veď o čo iné by aj šlo, že?" vzplal aj Chen, pretože už ďalej nezniesol tie večné narážky, pohľady, ktoré ho prepaľovali, ten tón v jej hlase, keď sa s ním rozprávala. Nestrpel, že ho jeho vlastná matka nechápe.
"Starám sa o teba, ale keby tu bol otec, si už dávno na ulici. Nechcem, aby si si ho tu vodil! Nechcem, aby sa ťa dotýkal! Nechcem, aby si sa na neho pozeral!"
Chen sa znova zarazil a v žilách mu navrela krv. Mal chuť vybehnúť von a kričať na celý svet. "To sa nikdy nestane!" odpovedal jej a vstal. Ruky mal zaťaté v pästiach. "Chen, ja som ťa milovala, bol si môj syn." pískla nízka žena so zúfalstvom a nechuťou v hlase.
"Ty sama si si to zavinila! Sama si mi hovorila, že sa nemám nechať ovplyvňovať, keď sa zamilujem!" Chcelo sa mu plakať. Uvedomoval si, že ho tam matka už nechce. Ale on by to aj tak už dlhšie nevydržal.
"Mal si milovať dievča, nie nejakého buzíka, ktorý si z teba určite iba uťahuje a nemôže ani vedieť, čo je to láska!" bola nahnevaná tak veľmi, neudržala sa a pre Chena to bolo to posledné, čo by od nej čakal.
"Aha. Tak vieš čo?! Ostaň si tu sama! Nepotrebujem ťa! Toto si prehnala!" povedal jej, keď okolo nej nahnevane prešiel až do chodby, kde si obul červené tenisky a natiahol na seba tenkú mikinu so zipsom a kapucňou. "A vieš čo? Možno by si sa už nemal ani vracať!" zahučala do neho, keď otváral dvere. Nebral si veci, nezobral si ani knihu či zápisník. Dokonca ani žiadny darček, ktorý dostal od svojho priateľa. A predsa, než za sebou zabuchol dvere, odvetil: "Ani nevrátim!"
Rozbehol sa po schodoch dole a cítil, ako mu ide srdce až z hrude vyskočiť. Zrazu sa cítil hrozne unavený, sklamaný, zranený, stratený.
Mami, prečo to nechápeš? pýtal sa sám seba, ale odpoveď neprichádzala, aj keď to potreboval. Prečo nemôžem milovať človeka, ktorý pre má znamená všetko? Prečo sú vo mne stále tie otázky? Ako to, že ma moja matka nemiluje?
Vonku pršalo, tak si na hlavu natiahol kapucňu, aj keď vedel, že mu to veľmi nepomôže. Hnedá ofina mu nakoniec aj tak zmokla, ale to mu teraz robilo najmenší problém. S rukami vo vreckách kráčal teraz prázdnou ulicou, pohľad zabodnutý v zemi, so smutným výrazom. Snažil sa neplakať, ale nakoniec nejaké slzy povolili a zamiešali sa medzi kvapky dažďa.
Mal chuť zložiť sa na zem a plakať, ale kráčal ďalej za svojim cieľom.
Nezastavoval, aj keď mal päťdesiatkrát chuť na všetko sa vykašľať. Chrbtami rúk si utieral líca, čo mu nepomáhalo, ale robil to. "Čo teraz?" zašepkal sám pre seba. Nemohol sa na svojho priateľa prikvačiť a visieť mu celý ten čas na krku. A na ulici tiež nemohol ostať, ale musel ísť teraz iba na jediné miesto.
Ruku natiahol ku zvončeku a zazvonil. Zadúšal sa, triasol sa, nemal so sebou vôbec nič.
Dvere sa pomaly otvorili a v nich stál čiernovlasý chlapec s úzkymi ligotavými očami a v tvári mal prekvapenie. "Ch-Chen?" zašepkal.
Mladší k nemu pomaly zdvihol pohľad a po lícach sa mu kotúľali slzy.
"HimChan. Objím ma, prosím." zaplakal a hlavou zatlačil do hrude mladíka vo dverách. Čiernovlások ho k sebe pevne pritiahol a pohladil ho po vlasoch. Nepýtal sa, pretože vedel, že keď Chen bude chcieť, všetko mu povie. Potrebuje teraz iba utíšiť, nič viac.
"Milujem ťa, HimChan." zašepkal hnedovlasý chlapec a pevne staršieho zachytil za tričko. HimChans a pousmial. "Ja teba najviac na svete."
 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama