Before me - 5.

5. března 2016 v 17:29 | Surka |  Before me
(Obrázok od Ranmaru :33)

(Ľudia, ospravedlňujem sa za neskorú časť, ale bola som na lyžiarskom a nejak... som predpísala iné poviedky, ale pokračovanie Before me nie a tak som to musela napísať až keď som sa vrátila. No nič, tak ja už vážne neviem, motám tam dve s tromi a tak.. je to divné, nom. Užite si časť a ja budem pomaly vymýšľať ako ďalej :D)

Slová: 1 567




Flashback

Pani Kim práve robila v kuchyni obed pre seba a svojho syna. Mali mať syr, ale v obchode ho vykúpil mladý pár z kraja mesta, kde bývajú bohatí. Nechápala, prečo si chodia kupovať jedlo tak ďaleko, keď oni tam majú svoje vlastné obchody s vyberanými výrobkami.
Preto mali mať znova iba zemiaky, z čoho sama pani Kim nemala radosť, ale vedela, že jej synovi to nebude vadiť. Vedel, v akých žijú podmienkach už len kvôli tomu, že jeho mama bola profesionálna hackerka.
V rádiu práve hrala pieseň od francúzskej speváčky Indily. Slnko nesvietilo. Okrem hudby nebol počuť žiadny zvuk. Teda, aspoň v byte, v ktorom žila pani Kim so svojim synom Taehyungom. Všetko utíchlo ešte viac, keď speváčka prestala spievať svoju pieseň.
Pani Kim sa zastavila a hľadela na rádio.
Napla uši. A zrazu začula kroky. Nebolo ich viac. Boli to kroky iba jediného človeka, ale vedela, že nie Taehyungove. Schytila do ruky panvicu a bosými nohami sa veľmi potichu presunula ku skrini. Započula, ako niekto zastal pred dverami a zaklopal.
Bolo ticho. Neopovážila sa ani dýchať. Niekto zaklopal. Znova nič.
Pani Kim sa posunula potichu k dverám, panvicu chytila do oboch rúk a natiahla sa za kľučkou, keď zrazu znova niekto zaklopal, až sa trochu preľakla a posunula sa dozadu, čím trochu narazila do stola, ktorý sa zatriasol a v tom tichu urobil hlasný búchavý zvuk. Pani Kim zahrešila sama pre seba a znova sa ozvalo klopanie, ale už sa pri tom niekto ozval.
"Halo, Tae, si tam?"
Pani Kim ten hlas počula iba raz, ale pamätala si, komu patrí. Vydýchla si, panvicu položila na stolík a otvorila dvere, v ktorých stál trochu neupravený čiernovlasý chlapec, ktorému na perách hral veľmi veľký úsmev.
Do rúk žene vtlačil veľkú kyticu bielych kvetov, ktoré začali rozvoniavať bytom. "Ahoj Hoseok, oh, to si nemusel, ďakujem." ozvala sa hneď a ihneď aj poďakovala. Otočila sa mu chrbtom a odišla do kuchyne. Chlapec v čiernom tričku a kožených nohaviciach vošiel dnu a zatvoril za sebou dvere. Vyzul si z nôh topánky, uhladil si vlasy a vošiel hlbšie do bytu.
"Dúfam, že som nerušil." povedal, keď vošiel do kuchyne a videl, ako pani Kim vkladá kyticu do vázy. Žena iba pokrútila hlavou, keď sa k nemu otočila a usmiala sa.
"Ale nie, práve čakám Taehyunga. Za chvíľu by mal prísť, tak sa posaď. Môžeš ho tu počkať." Povedala milo. Mala Hoseoka rada od prvého a zatiaľ jediného stretnutia, pretože bol vychovaný, vôbec neriešil, koľko má kto peňazí a vzdelania a nakoniec, jej syn ho miloval a nemohla si s tým chlapcom urobiť zlý vzťah. V skratke- urobil na ňu veľmi dobrý dojem, aj keď sa videli iba raz.
Všimla si, ako sa chlapec pousmial a zahľadel sa von oknom.
Znova nastalo ticho a tak pani Kim skontrolovala zemiaky a pritom sa stále obzerala Hoseokovym smerom, aby vedela, či sa náhodou nenudí. Ale on celý čas hľadel z okna, až kým sa znova neozvalo klopanie. Hoseok a pani Kim sa natešene na seba pozreli, pretože sa Taeho obaja už nemohli dočkať. Pobrali sa k dverám.
Pani Kim ich otvorila a zbadala v nich stáť partiu mužov v divnom oblečení. A vôbec nevyzerali milo.



"Yoongi, musíme ísť za Hoseokom." naliehal na mňa Taehyung, ktorému som v hlase vycítil veľký strach a triasol sa, čo sa pri ňom nestávalo často, aj keď bol v rôznych stresových situáciách, hlavne kvôli hlúpostiam, čo sme narobili, alebo kvôli jeho mame.
"Ale Tae, kde je, do čerta, JungKook?" vyhŕkol som a pri tom som pomáhal Taemu vstať zo zeme, pretože pri tom strachu sa mu podlamovali kolená.
"Fajn, ideme za Hoseokom a potom nájdeme Kooka, fajn?" navrhol som, keď Tae už poriadne vstal a vykašľal z úst prach. Ľudia sa okolo ešte nezbiehali. Vedeli, že by ešte nemali. Takže mali ešte dosť času, aby vyviedli Hoseoka von z bytu a pomohli mu dať sa do poriadku.
Tae slabo prikývol na to, čo som povedal, pričom sa mu oči zaliali slzami a vydýchol. "Dobre." povedal potichu a rýchlim krokom sa pobral k bytu, kde bývajú s mamou. Utierajúc si slzy vybehol po schodoch.
Kým som sa za ním vybral, pootáčal som hlavou, či z niekadiaľ k nám neprichádza čiernovlasý chlapec, ktorý nič nerozpráva. Nešiel nikto, absolútne nikto. Bál som sa. Síce, nechali sme ho tam vzadu a keď videl, že vrtuľníky odchádzajú, mal prísť za nami. Ale neprišiel.
Nevedel som, či ísť skontrolovať Kookieho alebo ísť za Taem pomôcť mu. Vybral som prvú možnosť, pretože tak to bude lepšie a nebudem celý čas v tom, že s nami chlapec nie je. Pustil som sa do behu, za chvíľku som bol pri mieste na rohu, kde sme chlapca nechali.
A nikto tam nebol. "Do riti, Kookie, kde si?!" zakričal som a obehol som tam niektoré časti, aby som skontroloval, či tam nie je niekde ukrytý. Nikde nič.
Obzrel som sa a tak som bežal späť za Taehyungom, vbehol som do budovy a našiel som tam môjho kamaráta, ako s veľkým nádychom prikladá ústa k ústam druhého chlapca pod ním. Po tvári Taemu tiekli slzy, pričom keď sa odpojil od pier druhého, šepkal si pre seba slová, aby sa Hoseok prebral.
"No tak, zvládneme to." započul som, keď som sa k nemu priblížil. A znova sa nadýchol a pritlačil svoje pery k druhým.
"Masáž srdca." povedal si veľmi potichu sám pre seba, venoval mi krátky zúfalý pohľad a začal tlačiť rukami. "Raz, dva, tri.." počítal, ale nič sa nedialo.
"Yoongi, nič sa nedeje! Prečo sa nič nedeje?! Prečo sa ešte nenadýchol?!" vyhŕkol na mňa zdrteným tónom a vložil si tvár do dlaní. Vrhol som sa k obom chlapcom. "Neboj Tae, oživím ti ho." preniesol som a tak som začal s oživovaním.
V škole sme mali trikrát za rok zdravotné sedenia, kde nás učili základným veciam, ktoré by sme mali v lekárstve ovládať. Bol som jeden z najlepších, nikto tomu ale nevenoval veľkú pozornosť. Tae bol z tých horších a preto som veril tomu, že mne sa podarí oživiť chlapca, ktorého môj najlepší kamarát zbožňuje.
"Pätnásť, šestnásť.." počítal som a pri zrazu sa Tae prudko pohol a vrhol som k Hoseokovej tvári. Priložil k jeho ústam ucho a počúval.
"O-on dýcha.. Yoongi, on je nažive." vykríkol s radosťou Tae, vrhol sa mi oko krku, pričom som sa trochu viac oprel o telo čiernovlasého chlapca, ktorý sa zhlboka nadýchol.
"On žije. Yoongi, ďakujem za teba. Ďakujem." hovoril a pritom sa mu pomaly začali liať slzy z očí. Nevedel som, či zo smútku, šťastia, alebo zároveň, ale bol som hlavne rád, že som zachránil aspoň niekoho.
Musel som sa usmiať, keď Hoseok otvoril oči a ihneď zbadal, ako sa na neho vrhá uplakaný Tae a lepí sa mu na ústa. Kvôli nemu pomaly prestal znova dýchať, až pokým som Taeho neodtiahol so slovami, aby som ho nemusel znova oživovať.
Vstal som, vošiel som do kuchyne, nalial som do pohára trochu chladnej vody a doniesol som ho Hoseokovi, ktorý sa pomaly začal dvíhať zo zeme a počas toho sa držal za rebrá. Položil som pohár s vodou na zem, kľakol som si k čiernovlasému a bez toho, aby som sa ho pýtal, vytiahol som mu tričko až k brade.
Pod rebrami mal štyri veľké fialové modriny. "Svine." Zahrešil som, tričko som mu pustil a vstal som. "Tae, máte tu taký béžový krém?" opýtal som sa kamaráta, ktorý sa hneď po mne vrhol ku Hoseokovmu tričku, pod ktoré sa tiež pozrel. Celý čas pri tom všetkom plakal a ani sa mu nedivím. Pokýval plecami, takže to pre mňa znamenalo, že možno áno a tak som sa vybral do kúpeľne hľadať krém proti bolesti.
V kúpeľni som sa nijako nemohol stratiť, pretože tam bol iba záchod, vaňa, umývadlo a jedna skrinka, ku ktorej som sa hneď vybral a otvoril som ju.
"Samozrejme, pani Kim by bez toho nebola." zašepkal som si sám pre seba, schytil som malú krabičku a prišiel som znova k tým dvom, ktorý si ma veľmi nevšímali, pretože boli zabraní do bozkávania jeden druhého. Nenápadne som zakašľal a keď sa od seba prudkým trhnutím oddialili, iba som sa pousmial a kľakol som si k Hoseokovi, ktorý ako na povel dvihol tričko a pritom stále pozeral na Taeho, ktorý sa k nám otočil chrbtom a neprestával plakať.
Keď som krém poriadne votrel na boľavé miesta, nechal som ho položený na zemi. Donútil som Hoseoka vypiť celý pohár vody a potom som vstal a podišiel som k Taehtyungovi.
"Tae, musíme nájsť Kookieho predtým, než pôjdeme po tvoju mamu. Viem, že pani Kim je superschopná žena, vie mnoho vecí a elektrické väzenia na ňu neplatia, pretože je profesionálna hackerka. Ale Jungkook tak nevyzerá a preto ho nemôžeme nechať tak." vysvetlil som mu, ako to vidím ja a smutne som sa na neho zahľadel. On ihneď prikývol, pretože jeho myslenie bolo skoro rovnaké ako moje a v dôležitých situáciách ma vedel proste pochopiť.
"No ale čo Hoseok?" opýtal sa zrazu a ja som pohľad presunul na čiernovlasého chlapca, pozerajúceho von oknom.
"Ostaneš tu s ním, kým ešte niečo nevybavím. Hádam by potom mohol ísť s nami, alebo ho zavedieme domov." odpovedal som a keď som zbadal Taeho prikývnutie, pochopil som, že potom, ako sa vrátim, ešte uvidíme.
Pousmial som sa.
"Tak dobre, chlapci, vy dvaja tu ostaňte. Ja som za chvíľu späť." povedal som, zakýval som im na rozlúčku, zatiaľ, čo si Taehyung prisadol k Hoseokovi a oprel sa mu o rameno. Odkývali mi a zmizol som vo dverách.
 


Komentáře

1 Karis Karis | E-mail | Web | 6. března 2016 v 18:21 | Reagovat

Děvče moje, já nedokážu přesně popsat to,co jsem celou dobu cítila TwT Ten díl byl úžasný! Jako vždycky, nemohla jsem odtrhnout zrak od obrazovky a při těch Vhope scénkách jsem se musela ovládat, abych neslintala :"D
Doufám, že Taeho mamka bude v pořádku a Yoongi Kooka najde, protože jestli ne, najdu si já tebe! :D
Těším se na další díl :3

2 Surka Surka | 6. března 2016 v 19:48 | Reagovat

[1]: No, ja neviem teda, ako to s tým Kookiem bude >:D No, a síce, mohla som im tam predtým dať nejaké intímnejšie scénky, aby sa nejak dostali k sebe.. ahm, ak vieš ako to myslím :D No nič, uvidíš, veď len uvidíš >:3 :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama