Smile

6. února 2016 v 23:10 | Surka |  BTS

BTS | Yoongi x Hoseok| 1 836 slov



,,Hoseok." ozval sa hlas tichý hlas. Oslovený chlapec sa otočil a pred očami zbadal rovnako vysokého mladíka, vekom boli skoro rovnakí. Útle nohy, pevné ruky a smutné oči, pričom mu hral úsmev na perách. Do tváre mu padali svetlohnedé vlasy, ktoré si každú chvíľu odhŕňal.
Hoseok, čiernovlasý chlapec, ktorý sa ledva niekedy nesmial, pristúpil ihneď k nemu a zovrel ho v náručí. ,,Tak dlho som ťa nevidel." preniesol a hnedovlások mu objatie vrátil. ,,Ja viem." odpovedal a nič viac.
,,Yoongi, koho to tam máš?" Pristúpila k nim žena, staršia tak o dvadsaťpäť rokov. Neusmievala sa a skôr sa zdalo, že chce, aby sa hnedovlások vzdialil. ,,Nerob rozruch, mami, dobre?" zašepkal, aby neupútaval pozornosť. ,,To je Hoseok. Ten, o ktorom som ti rozprával." vysvetľoval a potom sa otočil späť k čiernovláskovi, ktorý mal počas toho úsmev stále uložený na tvári. ,,Yoongi, idem ja teda do banky a potom pôjdeme!" vyhŕkla žena, nedôverčivo si Hoseoka premerala a odišla.
Yoongi si vzdychol. Hoseok, stále vysmiaty, pritiahol si ho bližšie k sebe a položil mu ruku okolo pliec. ,,Tak ako sa ti darí? Povedz mi všetko." Začal hneď a druhou rukou, ktorú mal zatiaľ pozdĺž tela, sa ohnal, akoby naznačoval diaľku do priestoru. Yoongi sa stiahol a zakašľal.
,,Nie je to také, ako by som chcel." Preniesol a poškrabal sa na zátylku, akoby tam mal akési upokojujúce miesto.
To nebola odpoveď, ktorú Hoseok očakával. V hrudi mu to prerábalo a jediné, čo chcel počuť, bola veta "Som šťastný.". Ale tieto slová neodzneli.
,,Prečo?" opýtal sa. Skúšal, či mu hnedovlások povie, prečo nie je tak šťastný. Chcel vedieť ten dôvod prečo. Ale jediné, čo chlapec urobil bolo, že trochu ustúpil a pozrel niekde do zeme. ,,Yoongie, povedz mi, prosím, prečo?" skúsil ešte raz Hoseok. Vtedy sa zazdalo, že hnedovláskovi nie je veľmi dobre a tak ho chytil za zápästie a stiahol si ho do náručia, aj napriek tomu, koľko ľudí okolo nich prechádzalo. A keď to urobil, chlapec v jeho náručí pomaly ale isto začínal plakať.
,,Hoseokie, mal som ísť vtedy s tebou do tej Ameriky." Zavzlykal a zaboril svoju tvár do čiernovláskovej hrude. ,,Keby som išiel, naši by sa nehádali. Mama by nezačala piť, otec by na mňa nepoložil ruku. Všetko by bolo dobré, pretože by som tam bol s tebou..." hlas sa mu zlomil a zaťal päste.
Hoseok ho uprene počúval, hľadel pred seba a premýšľal nad tým, čo všetko mu starší rozpráva. Pritiahol si ho ešte bližšie k sebe a položil si hlavu na jeho rameno a presne to isté urobil aj Yoongi, zatiaľ čo mlčal a plakal.
,,V ten deň, ako si odišiel, zrútil som sa a moji rodičia zistili, čo som k tebe cítil. Otec bol vždy proti párom rovnakého pohlavia, preto ma začal nenávidieť." Posledné slovo skôr vypľul a roztriasol sa. ,,Mama kvôli tomu začala piť a začala nenávidieť skôr teba než mňa, čo ma ranilo ešte viac." Dokončil, odtiahol sa od Hoseoka a zahľadel sa mu do očí.
Čiernovláskovi sa chcelo plakať a skôr, než sa mu po líci zviezla slza, utrel ju do rukáva. ,,Yoongi." Započuli obaja chlapci hnedovláskovu matku a obaja k nej stočili pohľad. ,,Nechcem ísť." Zašepkal Yoongi Hoseokovi a hodil na neho prosebný pohľad. Hoseok k nemu natiahol ruky, aby ho vzal do náručia, ale to už hnedovláska niekto potiahol za rukáv, aby sa od Hoseoka vzdialil.
Matkine ruky ho ťahali preč od človeka, na ktorého celý čas čakal.
Hoseok sa pohol z miesta, že pôjde za Yoongim, ktorý sa vzdiaľoval. ,,Yoongie, prídem." Zašepkal si sám pre seba, otočil sa chrbtom, keď Yoongi a jeho matka zmizli za nejakým rohom. Pretrel si oči, ktoré sa mu zaliali slzami.
A bolo to tu znova. Znova ten pocit, že chce byť s ním. Síce na neho myslel každý deň, keď bol v Amerike, síce na neho nikdy nezabudol. Ale zabudol na jeho objatie a jeho hlas... A chcel sa k nemu znova dostať.
---
Yoongi hľadel von oknom na padajúce dažďové kvapky. Myslel na to, ako by sa mohol dostať z domu, v ktorom mu bolo už posledný rok tak nepríjemne. Myslel na to, že by išiel za Hoseokom a ostali by spolu.
Vzdychol si.
Pomaly sa odlepil od okna, vyvalil sa na posteľ a započúval sa do hádky medzi jeho otcom a matkou. Zaboril si hlavu do vankúša a vzlykol. Chcelo sa mu spať, ale cítil sa tak neuveriteľne nepríjemne. Bolo to deväť dní, čo sa s Hoseokom stretol a potom ho už nevidel.
Rodičia Yoongimu zakázali chodiť von, pretože vedeli, že keby to urobili, začal by čiernovláska hľadať a to oni nemohli dopustiť. Nemohli dopustiť, aby bol ich syn zamilovaný do chlapca, aj keď tomu už proste nedokázali zabrániť, pretože Yoongi už do neho dávno zamilovaný bol. Už predtým, keď sa prvýkrát stretli.

Ten deň svietilo slnko dosť silno. Kým mama stála pri akomsi pánovi a niečo s ním riešila a auto sa pomaly čistilo v umývačke áut, Yoongi sa prechádzal sem a tam po parkovisku k umývačke a k malej ploche trávy a zas späť. Na chvíľu sa zastavil pri tráve a prezeral si ju.
Bola vcelku suchá a farbila sa dožlta, čo Yoongiho akosi odradilo hľadieť na ňu a tak zrak pomaly dvihol, pričom očami zavadil na skupinu chlapcov pri malom obchode. Unudene na nich pozeral a s rukami vo vreckách sa chcel otočiť a znova prejsť k umývačke a po parkovisku.
No kým sa im obrátil chrbtom, jeho prítomnosť prilákal čiernovlasý chlapec s úsmevom na perách, ktorý práve vybehol z obchodu a v náručí držal plno vecí. Otočil sa späť k nim a sledoval toho chlapca.
Všimol si, že všetko, čo držal v náručí, porozdával ostatným a celý ten čas sa pri tom usmieval ako slniečko na hnoji.
Sebe nenechal nič.
Možno vycítil, že na neho niekto hľadí, lebo zrazu prekvapene zdvihol zrak a poobzeral sa, až jeho zrak dopadol na Yoongiho. Neuhol pohľadom ani jeden. Na chvíľu sa obaja cítili, akoby stratili všetky myšlienky.
Yoongiho z premýšľania vytrhol hlas jeho mami, ktorá na neho volala od umývačky áut. "Idem." Zakričal na ňu a ešte pozrel na chlapca, ktorý sa už pomaly vzdiaľoval so svojou partiou, kráčal úplne vzadu a zamyslene hľadel do zeme.
Čo to bolo? pomyslel si hnedovlások a pomaly sa pobral za matkou.

Zo spomínania ho vytrhlo dupanie po schodoch. Do riti, prebehlo mu hlavou, rýchlo sa pozbieral z postele a čupol si ku skrini. Dvere do izby sa rozleteli a v nich stál úplne červený hnedovláskov otec. ,,Kde si, ty smrad?!" zavrčal a urobil krok do izby. Potom ďalší a pozeral sa po miestnosti, no ku skrini sa nepozrel. Yoongi si skontroloval možnosti.
Medzi dverami a ním bol malý priestor.
Musel sa čo najrýchlejšie dostať k dverám, aby ho otec nestihol zachytiť.
Vstal a okamžite sa rozbehol k dverám. Za zápästie ho chytila silná ruka a potiahla ním dozadu. Stratil rovnováhu a spadol na zem, pričom si udrel zadok a chrbát o posteľ. Zasyčal, keď ho otec silno vzal za ruku, postavil ho a vrazil mu facku. Yoongimu sa do očí nahrnuli slzy. ,,Oci, prestaň, prosím." zaplakal a nadvihol si ruky k tvári, aby si ju ochránil.
,,Nemysli si, že neostaneš bez trestu za šukanie s chlapcami, ty hlupák." zavrčal na hnedovláska, ktorého stále pevne držal za ruku a vrazil mu z druhej strany.
Yoongimu ruky vôbec nič nepomohli. Začal sa od otca odťahovať. Ten ho pustil a Yoongi sa pritisol na stenu. Čakal ďalší úder, ale jeho otec zrazu dostal niečím od niekoho po hlave.
Zatackal sa a chytil sa za hlavu. Yoongi využil jeho nepozornosti a pokúsil sa prebehnúť okolo neho. No jeho otec sa rýchlo spamätal a znova ho zachytil, ale teraz za vlasy. Yoongi zasyčal a chytil sa za hlavu so zatvorenými očami. Bolelo ho to.
Zrazu ho pustil a hnedovlások sa musel pozrieť, prečo tak urobil.
Pri mužovi stál Hoseok a mieril na neho nožom. ,,Nechaj ho!" zavrčal čiernovlások. Yoongiho oči sa naširoko roztvorili. ,,Hoseok, ako... prečo.." zakoktal sa a zaslúžil si jeden zo zamračených Hoseokových pohľadov. ,,Choď preč, utekaj." povedal mu, zatiaľ čo muž premýšľal nad tým, ako by mohol Hoseoka obrať o ostrú zbraň.
Yoongi ihneď poslúchol, najskôr štvornožky utekal ku dverám, no potom sa vydriapal na nohy a prebehol dolu schodmi. ,,Hoseok." zakričal späť, aby mu naznačil, že už je dole a že môže ísť za ním. Stál tam pred schodmi a čakal, než započuje Hoseokove kroky. Nepočul vôbec nič. ,,Hoseokie." Zakričal so strachom v hlase Yoongi a započul ranu.
Hoseok, prebehlo mu hlavou a ihneď sa vydriapal hore schodmi. Čiernovlások bol pritlačený o stenu Yoongiho otcom, nepravidelne dýchal a snažil sa dostať zo zovretia. Do pľúc nedostával poriadnu dávku vzduchu. ,,Ty si mi vzal syna." vrčal na neho muž a nenávistne na neho pozeral.
Mysli, mysli! vyštekol na seba v hlave Yoongi a poobzeral sa po možnostiach. Cez chodbu videl kvetináč, v ktorom rástla orchidea. Pribehol k nemu, vzal ho do ruky a keď sa dostal do izby, postavil sa za svojho otca a čo najväčšou silou mu rozbil kvetináč o hlavu. Zemina, črepy a orchidea popadali na koberec a hneď na to dopadol aj Yoongiho otec.
Hoseok sa zviezol pri stene a snažil sa nabrať čo najviac vzduchu. Yoongi prekročil svojho otca a podišiel k čienovláskovi, vzal ho okolo pliec a pomohol mu vstať. Hoseok sa usmial. ,,Ďakujem." Zachrčal, zatiaľ čo si šúchal krk a Yoongimu sa nahrnuli slzy do očí.
Pomaly sa pobrali ku schodom, po ktorých prešli. Yoongiho nezaujímalo, kde je jeho mama, pretože vedel, že určite išla niekde piť. Stačí, ak sa im obom proste stratí zo života, tak ako to mal urobiť predtým.
,,Prepáč, že som neprišiel skôr." zachrčal Hoseok, keď sa postavili do rozvrátených dverí. Keď čiernovlások chcel, vedel naozaj dobre a silno kopať, čo ale v prípade s ľuďmi nevyužíval a sám Yoongi nerozumel prečo.
,,Som šťastný, že si vôbec prišiel. Zachránil si ma." zašepkal Yoongi a sklopil pohľad. Hrnuli sa mu slzy do očí. Hoseok sa nadýchol a vydýchol. Konečne mohol poriadne dýchať. Pritiahol si uslzeného hnedovláska do náruče a prinútil ho, aby sa pobrali preč.
Yoongi nemal topánky, preto ho o malú chvíľu vzal Hoseok na ruky, aby neprechladol a pozrel na jeho smutnú tvár. Usmial sa.
,,Yoongi, nesmutni. Usmej sa na mňa, dodáva mi to pocit, že som práve zachránil celý svet."
A keď hnedovlások dvihol hlavu, aby si navzájom hľadeli do očí a zbadal Hoseokov úsmev, rozlialo sa mu teplo po celom srdci a to ho donútilo tiež sa usmiať.
,,Milujem tvoj úsmev."
---

Pozn.: Plánovala som tú poviedku úplne inač. .-. Vôbec mi nevyšla tak, ako som chcela a zdá sa mi byť slabá :( Je to smutné. A taktiež, všimli ste si, že nejak rada nechávam mlátiť Yoongiho? No, neviem prečo, ospravedlňujem sa za to, chudáčik Gi :( No nič, dúfam že sa to aspoň niekomu zapáčilo. :)
 


Komentáře

1 Karis Karis | E-mail | Web | 7. února 2016 v 11:13 | Reagovat

Děvče děvče... Co mi ti děláš... :D to bylo tak dokonale sladké!! ❤ I fell for it!
Omlouvám se, četla jsem to už včera večer, ale byla jsem tak unavená, že jsem nezvládla dát komentář :D
Hoseok je tady andílek, a Yoongi taky ahh ❤ moc povedené! :3

2 Surka Surka | 7. února 2016 v 11:59 | Reagovat

[1]: No, proste mi moje srdce nedovoľovalo urobiť jedného z nich skazeného a zlého, preto sú obaja takí malí anjelikovia :D
A děkuju za komentář ^^

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama