BTS| Yoongi | 207 slov
Preto nechodím do spoločnosti, pretože sa nehodím do sveta.
Nežiarim v ľudských očiach. Som na smiech aj sebe samému. Kto to kedy vymyslel, aby sa rozdeľovalo?
Preto nepatrím do spoločnosti, pretože milujem samotu bez hlasov, ktoré ma posudzujú. Nie som človek s dobrým srdcom, ale kto im dovolil posudzovať, keď ma nepoznajú?
Preto nemám rád spoločnosť, pretože sa bojím smiechu, ktorý sa za mnou stále ozýva. Ľudia ťa podupú a pošlú na dno. Nestarajú sa o to, kto ako skončí.
Chcel by som vidieť cez oči do duše, len aby som vedel, koľkí trpia a možno by som im pomohol.
Chcel by som vidieť cez oči do duše, len aby som vedel, koľkí trpia a možno by som im pomohol.
Preto sa v spoločnosti smejem, len aby nevedeli, že vo vnútri pomaly umieram.
Mám pocit, že sa na mňa všetko valí, že strácam svoju podstatu rýchlejšie, než čokoľvek iné na svete. Že už nič nedáva zmysel.
Padám dole. Padám, no nikto a nič ma nechytá.
Chcel by som byť sám. Necítiť hlad, smäd, únavu a iba sedieť, úplne sám a pozerať von oknom na mračná, ktoré plynú. Vyliezť na malé pole za kopcami, ľahnúť si medzi obilie a trávu, cez ktoré sa preháňa vánok, cítiť ho na rukách a na hrudi. Započúvať sa do ticha a tlkotu vlastného srdca, ako slabo bije.
To by som si prial.
(Taký malý "monologue" príbeh na Yoongiho. Nemá hlavu, ani pätu, ale vtedy som mala chuť to takto napísať. Snáď sa to aspoň niekomu zapáči C: )
Víš, že jsi právě popsala moje nynější pocity?
Oh my, bylo to nádherné. Fakt neskutečně krásně napsané. Brečím. (což je u mě normální, nyom)
Ještě mi do toho v pozadí hraje HongKi a jeho insensible a na okno dopadají dešťové kapky.
Fakt nádherné, zamilovala jsem se do toho!:3